Bratislava 24. septembra (TASR) – Predchádzať úpadkom firiem by v budúcnosti mohla preventívna reštrukturalizácia. Nový inštitút dobrovoľného ozdravenia spoločnosti by mohli využiť podnikatelia, ktorí vedia o svojich možných finančných ťažkostiach a počas jedného roka by sa mohli dostať do platobnej neschopnosti. Vyplýva to z návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý v piatok na tlačovej konferencii predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

„Zákon o hroziacom úpadku je veľmi dôležitý preto, aby sme podnikateľom, ktorí sú v ťažkostiach, dali nástroje vyhnúť sa tomu, že padnú do úpadku,“ uviedla Kolíková. Návrh zákona už rezort posunul do medzirezortného pripomienkového konania.

Hlavnou novinkou tohto zákona je inštitút verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Na rozdiel od firiem v úpadku, ktoré sa usilujú o reštrukturalizáciu až v čase, keď im reálne hrozí konkurz, je preventívna reštrukturalizácia dobrovoľná a umožňuje dlžníkovi väčší vplyv na celý proces ozdravenia jeho spoločnosti.

Verejnú aj neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu musí schváliť súd, no v prípade neverejnej ide v podstate iba o dohodu dlžníka so zväčša najväčšími veriteľmi, ktorými sú banky. Verejná aj neverejná preventívna reštrukturalizácia je právom dlžníka a môže sa začať len na jeho návrh. Podmienkou podania návrhu je však vypracovaný ozdravný plán, ktorý musí predbežne schváliť nadpolovičná väčšina veriteľov. Pokiaľ dlžník s návrhom neuspeje alebo súd preventívnu reštrukturalizáciu zruší, nebude môcť firma nasledujúce dva roky navrhnúť ani klasickú reštrukturalizáciu a v prípade platobnej neschopnosti pôjde rovno do konkurzu.

Foto: TASR Martin Baumann

Poradkyňa ministerky Lucia Žitňanská zdôraznila, že práve predbežná komunikácia s veriteľmi a väčšia šanca na zachovanie chodu firmy sú hlavným rozdielom oproti klasickej reštrukturalizácii. Firmy v preventívnej reštrukturalizácii budú podľa nej vnímané ako dôveryhodnejšie a aj preto sa rezort rozhodol pre samostatný zákon a a nie pre rozšírenie súčasne platnej konkurznej legislatívy.

Rezort plánuje upraviť aj fungovanie správcov konkurznej podstaty. Mala by byť zavedená špeciálna správcovská skúška pre správcov, ktorí majú byť ustanovení do obzvlášť ťažkých konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Výber takýchto správcov má mať na starosti špeciálna komisia, vlastné prideľovanie správcov do jednotlivých konaní bude naďalej náhodné.

Návrh zákona vyplýva z aplikácie smernice Európskej únie, ktorá túto novinku zavádza v celej EÚ. Podľa Žitňanskej preto nebolo možné vložiť do tejto legislatívy skúsenosti z iných krajín, ale rezort sa iba inšpiroval ich návrhmi.