Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Strana KDH si myslí, že pomoc pri stúpajúcich cenách energií by mala byť adresná.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) - Adresná pomoc a bankový odvod vo výške 0,2 % je riešením pri vyšších úrokoch na hypotékach. Uviedol to v diskusnej relácii Na hrane televízie JOJ predseda strany KDH Milan Majerský. Jeho oponentt, predseda strany SaS Richard Sulík, ďalšie zdanenie bánk v zásade odmietol a preferuje skôr dohodu s finančnými inštitúciami.
"My už teraz platíme určitý bankový odvod. Je to ako poistenie vkladov do 100.000 eur a je to 0,2 desatiny. Toto treba určite nechať, ale dali by sme ďalšie 0,2 %," povedal Majerský.
Sulík si myslí, že s bankami je potrebné diskutovať a prísť na spoločné riešenie. "My sme proti takýmto sektorovým daniam. Nerobí to dobrú krv, dohoda s bankami sa dá docieliť pokojnou cestou bez paniky," vyjadril sa Sulík.
Vyššie odvody pre banky by podľa Sulíka znamenali aj zvýšenie poplatkov či úrokov zo strany bankového sektora. Majerský však poukázal na to, že banky mali v prvom polroku zisk vo výške 565 miliónov eur a do konca roka by mohol byť na úrovni 1,2 miliardy eur.
"Keby banky v rámci tohto čísla dali pre ľudí 0,2 percentá napríklad aj na drahé hypotéky a do bežného príjmu štátneho rozpočtu, mohlo by to znamenať príjem okolo 250 miliónov eur. Toto by určite pomohlo a banky by to nezruinovalo," uviedol Majerský.
V súvislosti s avizovanými vyššími cenami energií Sulík uviedol, že pri plyne je SR viac odkázaná na trhové ceny a elektrinu z jadra vyrábame vo veľkom množstve. Netreba ju ale podľa neho predávať do zahraničia.
Strana KDH si myslí, že pomoc pri stúpajúcich cenách energií by mala byť adresná. "Zákon o energetickej chudobe je vec, o ktorej hovoríme už niekoľko rokov. Dá sa stanoviť, kto patrí do pásma chudoby," vyjadril sa Majerský. Financie mala SR podľa neho využiť z plánu obnovy na zatepľovanie budov pre domácnosti v letných mesiacoch, aby sa tak pripravili na drahú zimu.
Takýmto spôsobom by sa podľa Majerského dalo ušetriť 40-60 % energií, ak sa zatepľujú staré budovy. Sulík s takýmto riešením súhlasil. Vyjadril sa ale, že pri zatepľovaní budov by štát nemal hradiť 100 % sumy.
"My už teraz platíme určitý bankový odvod. Je to ako poistenie vkladov do 100.000 eur a je to 0,2 desatiny. Toto treba určite nechať, ale dali by sme ďalšie 0,2 %," povedal Majerský.
Sulík si myslí, že s bankami je potrebné diskutovať a prísť na spoločné riešenie. "My sme proti takýmto sektorovým daniam. Nerobí to dobrú krv, dohoda s bankami sa dá docieliť pokojnou cestou bez paniky," vyjadril sa Sulík.
Vyššie odvody pre banky by podľa Sulíka znamenali aj zvýšenie poplatkov či úrokov zo strany bankového sektora. Majerský však poukázal na to, že banky mali v prvom polroku zisk vo výške 565 miliónov eur a do konca roka by mohol byť na úrovni 1,2 miliardy eur.
"Keby banky v rámci tohto čísla dali pre ľudí 0,2 percentá napríklad aj na drahé hypotéky a do bežného príjmu štátneho rozpočtu, mohlo by to znamenať príjem okolo 250 miliónov eur. Toto by určite pomohlo a banky by to nezruinovalo," uviedol Majerský.
V súvislosti s avizovanými vyššími cenami energií Sulík uviedol, že pri plyne je SR viac odkázaná na trhové ceny a elektrinu z jadra vyrábame vo veľkom množstve. Netreba ju ale podľa neho predávať do zahraničia.
Strana KDH si myslí, že pomoc pri stúpajúcich cenách energií by mala byť adresná. "Zákon o energetickej chudobe je vec, o ktorej hovoríme už niekoľko rokov. Dá sa stanoviť, kto patrí do pásma chudoby," vyjadril sa Majerský. Financie mala SR podľa neho využiť z plánu obnovy na zatepľovanie budov pre domácnosti v letných mesiacoch, aby sa tak pripravili na drahú zimu.
Takýmto spôsobom by sa podľa Majerského dalo ušetriť 40-60 % energií, ak sa zatepľujú staré budovy. Sulík s takýmto riešením súhlasil. Vyjadril sa ale, že pri zatepľovaní budov by štát nemal hradiť 100 % sumy.
