Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh EK je podľa jej šéfa José Manuela Barrosa zameraný na cielené investície, ktoré majú pomôcť k udržateľnému rastu.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - Na dosiahnutie kompromisu na európskom rozpočte na nasledujúcich sedem rokov je potrebné, aby každý člen Európskej únie (EÚ) spravil ústupky. "Európsky parlament je pripravený robiť ústupky, ale každý musí byť na ne pripravený," vyhlásil na začiatku dnešného rokovania zoskupenia Priatelia kohézie v Bratislave predseda EP Martin Schulz s tým, že výsledkom by mala byť férová a spravodlivá dohoda na európskom rozpočte.
Šéf europarlamentu zdôraznil, že mnohé členské krajiny EÚ napriek vlastnej ťažkej ekonomickej situácii prejavujú solidaritu prispievaním do záchranných mechanizmov únie a odpoveďou z Bruselu je znižovanie peňazí na kohéznu politiku. "Priatelia kohézie budú určite musieť tiež robiť kompromisy. Budeme diskutovať o väčšej podmienenosti kohéznej politiky. Ale môžete sa spoľahnúť na EP," odkázal Schulz.
Návrh EK je podľa jej šéfa José Manuela Barrosa zameraný na cielené investície, ktoré majú pomôcť k udržateľnému rastu. Toto by malo byť cieľom každého člena EÚ. "Každý hovorí o raste, ale ten nevznikne len tým, že to vyhlásime. EK predložila návrh, ktorý to podporuje. Teraz uvidíme, či krajiny, ktoré hovoria o potrebe rastu, sú pripravené aj prispieť na najdôležitejší nástroj, ktorý na európskej úrovni máme, teda európsky rozpočet," zdôraznil.
Načasovanie dnešného stretnutia Priateľov kohézie nie je podľa slovenského premiéra Roberta Fica náhodné. "Začíname záverečnú fázu rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci. Preto je dôležité zintenzívniť našu spoločnú snahu o zdôraznenie dôležitosti kohéznej politiky," vysvetlil. Ako dodal, zámerom 15 členských štátov EÚ a Chorvátska je ešte viac zviditeľniť toto zoskupenie a ukázať, že je jednotné v podpore silnej kohéznej politiky.
Podľa zatiaľ známeho návrhu Európskej komisie (EK) by sa objem peňazí na kohéznu politiku v rokoch 2014 až 2020 mal pohybovať na úrovni 339 miliárd eur. To predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu ich zníženie o 4,5 % alebo 15,8 miliardy eur.
Čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu ako Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko presadzujú výraznejšie úspory v návrhu celkového rozpočtu, ktorého objem presahuje 1 bilión eur. Hovorí sa o škrtoch na úrovni 100 až 150 miliárd eur, čiže 10 až 15 %, čo by ešte vo väčšej miere postihlo aj kohéznu politiku.
Šéf europarlamentu zdôraznil, že mnohé členské krajiny EÚ napriek vlastnej ťažkej ekonomickej situácii prejavujú solidaritu prispievaním do záchranných mechanizmov únie a odpoveďou z Bruselu je znižovanie peňazí na kohéznu politiku. "Priatelia kohézie budú určite musieť tiež robiť kompromisy. Budeme diskutovať o väčšej podmienenosti kohéznej politiky. Ale môžete sa spoľahnúť na EP," odkázal Schulz.
Návrh EK je podľa jej šéfa José Manuela Barrosa zameraný na cielené investície, ktoré majú pomôcť k udržateľnému rastu. Toto by malo byť cieľom každého člena EÚ. "Každý hovorí o raste, ale ten nevznikne len tým, že to vyhlásime. EK predložila návrh, ktorý to podporuje. Teraz uvidíme, či krajiny, ktoré hovoria o potrebe rastu, sú pripravené aj prispieť na najdôležitejší nástroj, ktorý na európskej úrovni máme, teda európsky rozpočet," zdôraznil.
Načasovanie dnešného stretnutia Priateľov kohézie nie je podľa slovenského premiéra Roberta Fica náhodné. "Začíname záverečnú fázu rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci. Preto je dôležité zintenzívniť našu spoločnú snahu o zdôraznenie dôležitosti kohéznej politiky," vysvetlil. Ako dodal, zámerom 15 členských štátov EÚ a Chorvátska je ešte viac zviditeľniť toto zoskupenie a ukázať, že je jednotné v podpore silnej kohéznej politiky.
Podľa zatiaľ známeho návrhu Európskej komisie (EK) by sa objem peňazí na kohéznu politiku v rokoch 2014 až 2020 mal pohybovať na úrovni 339 miliárd eur. To predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu ich zníženie o 4,5 % alebo 15,8 miliardy eur.
Čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu ako Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko presadzujú výraznejšie úspory v návrhu celkového rozpočtu, ktorého objem presahuje 1 bilión eur. Hovorí sa o škrtoch na úrovni 100 až 150 miliárd eur, čiže 10 až 15 %, čo by ešte vo väčšej miere postihlo aj kohéznu politiku.
