Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko podľa neho v posledných rokoch veľa investovalo do lepšieho prepájania so susednými krajinami a vôbec s regiónom strednej Európy.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 23. novembra (TASR) - Energetická bezpečnosť Slovenska vyzerá lepšie ako pred pár rokmi. Skonštatoval vo štvrtok podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v rámci príprav EK na oficiálnu prezentáciu 3. správy o stave Energetickej únie, ktorá sa zameriava na situáciu každej členskej krajiny EÚ.
Šefčovič predstaví túto správu v piatok v Bruseli. V súvislosti so situáciou na Slovensku uviedol, že energetická bezpečnosť vzrástla aj vďaka tomu, že SR v posledných rokoch veľa investovala do lepšieho prepájania so susednými krajinami a vôbec s regiónom strednej Európy a dnes popri tradičných dodávateľoch plynu má prístup aj k európskym plynovým centrám a prostredníctvom skvapalneného plynu prístup na širšie svetové trhy.
"Situácia ja oveľa lepšia, čo ma teší. Prejavuje sa to aj v poklese energetického salda, ktoré kleslo takmer o polovicu vďaka tomu, že môžeme nakupovať elektrinu na medzinárodných trhoch za nižšie ceny, lebo v EÚ sa podarilo zvýšiť konkurenciu medzi dodávateľmi a stlačiť ceny nižšie," vysvetlil.
SR je ešte stále čistým dovozcom fosílnych palív a elektriny, ale obchodný deficit sa v roku 2015 znížil na 3,5 % HDP. V roku 2006 to bolo 6,3 % HDP.
Slovensko je podľa jeho slov na pozitívnej trajektórii dosiahnuť cieľ 14 % energie z obnoviteľných zdrojov v národnom energetickom mixe v roku 2020. Zdôraznil, že patríme medzi krajiny s najvyšším znížením emisií CO2 (takmer 45 % v porovnaní s rokom 1990) a to pri zvyšovaní nárastu priemyselnej výroby. Ide o dvakrát väčšie zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s priemerom EÚ.
Ocenil tiež, že Slovensko vykazuje pozitívne údaje pri zvyšovaní energetickej účinnosti, kde však vidí obrovský priestor na zlepšenie v prospech domácností a miest.
V správe hodnotiacej Slovensko sa poukazuje na nárast elektromobility v krajine, keď v roku 2016 bolo evidovaných 335 elektrických áut. Šefčovič zdôraznil, že pokiaľ ide o nabíjacie stanice pre elektromobily, Slovensko patrí v EÚ k tým "lepším krajinám".
"Tá sieť sa bude musieť zahusťovať o viac staníc. Zatiaľ držíme krok s tými najlepšími, ale ak momentálne je v Európe okolo 200.000 nabíjacích staníc, pre plynulé využívanie elektromobilov po Európe potrebujeme 800.000 staníc," opísal situáciu Šefčovič. Spresnil, že snahou EÚ je dosiahnuť tento stav už do roku 2020, pričom eurokomisia sa snaží nasmerovať do infraštruktúry pre alternatívne palivá 900 miliónov eur a prostredníctvom finančných inštitúcií chce toto číslo ešte zvýšiť.
Slovensko nechýba ani na zozname projektov spoločného záujmu z oblasti cezhraničného prepájania energetickej infraštruktúry a diverzifikácie energonosičov. Z fondov EÚ by mali byť podporené elektrické prenosové sústavy Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka na slovensko-maďarskom pohraničí. Rovnako aj slovensko-český projekt ACON zameraný na vyššiu kvalitu dodávok elektriny pre odberateľov nízkeho napätia v pohraničných oblastiach medzi ČR a Slovenskom. V oblasti plynu EÚ podporí posilnenie plynovodného prepojenia medzi Poľskom, SR, Českou republikou a Maďarskom, financie pôjdu aj na plynovod Eastring, ktorý má potrubím prepojiť Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko.
Šefčovič predstaví túto správu v piatok v Bruseli. V súvislosti so situáciou na Slovensku uviedol, že energetická bezpečnosť vzrástla aj vďaka tomu, že SR v posledných rokoch veľa investovala do lepšieho prepájania so susednými krajinami a vôbec s regiónom strednej Európy a dnes popri tradičných dodávateľoch plynu má prístup aj k európskym plynovým centrám a prostredníctvom skvapalneného plynu prístup na širšie svetové trhy.
"Situácia ja oveľa lepšia, čo ma teší. Prejavuje sa to aj v poklese energetického salda, ktoré kleslo takmer o polovicu vďaka tomu, že môžeme nakupovať elektrinu na medzinárodných trhoch za nižšie ceny, lebo v EÚ sa podarilo zvýšiť konkurenciu medzi dodávateľmi a stlačiť ceny nižšie," vysvetlil.
SR je ešte stále čistým dovozcom fosílnych palív a elektriny, ale obchodný deficit sa v roku 2015 znížil na 3,5 % HDP. V roku 2006 to bolo 6,3 % HDP.
Slovensko je podľa jeho slov na pozitívnej trajektórii dosiahnuť cieľ 14 % energie z obnoviteľných zdrojov v národnom energetickom mixe v roku 2020. Zdôraznil, že patríme medzi krajiny s najvyšším znížením emisií CO2 (takmer 45 % v porovnaní s rokom 1990) a to pri zvyšovaní nárastu priemyselnej výroby. Ide o dvakrát väčšie zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s priemerom EÚ.
Ocenil tiež, že Slovensko vykazuje pozitívne údaje pri zvyšovaní energetickej účinnosti, kde však vidí obrovský priestor na zlepšenie v prospech domácností a miest.
V správe hodnotiacej Slovensko sa poukazuje na nárast elektromobility v krajine, keď v roku 2016 bolo evidovaných 335 elektrických áut. Šefčovič zdôraznil, že pokiaľ ide o nabíjacie stanice pre elektromobily, Slovensko patrí v EÚ k tým "lepším krajinám".
"Tá sieť sa bude musieť zahusťovať o viac staníc. Zatiaľ držíme krok s tými najlepšími, ale ak momentálne je v Európe okolo 200.000 nabíjacích staníc, pre plynulé využívanie elektromobilov po Európe potrebujeme 800.000 staníc," opísal situáciu Šefčovič. Spresnil, že snahou EÚ je dosiahnuť tento stav už do roku 2020, pričom eurokomisia sa snaží nasmerovať do infraštruktúry pre alternatívne palivá 900 miliónov eur a prostredníctvom finančných inštitúcií chce toto číslo ešte zvýšiť.
Slovensko nechýba ani na zozname projektov spoločného záujmu z oblasti cezhraničného prepájania energetickej infraštruktúry a diverzifikácie energonosičov. Z fondov EÚ by mali byť podporené elektrické prenosové sústavy Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka na slovensko-maďarskom pohraničí. Rovnako aj slovensko-český projekt ACON zameraný na vyššiu kvalitu dodávok elektriny pre odberateľov nízkeho napätia v pohraničných oblastiach medzi ČR a Slovenskom. V oblasti plynu EÚ podporí posilnenie plynovodného prepojenia medzi Poľskom, SR, Českou republikou a Maďarskom, financie pôjdu aj na plynovod Eastring, ktorý má potrubím prepojiť Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko.
