Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V druhej fáze, do roku 2030, má byť podľa Šefčoviča z vodíka už neoddeliteľná súčasť integrovaného energetického systému.
Autor TASR
Bratislava 16. júla (TASR) – Energetická budúcnosť Európskej únie je vo vodíkových technológiách. Uviedol to vo štvrtok v Bratislave podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič na konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska, ktorú organizoval rezort hospodárstva SR.
EÚ a jej členské štáty však podľa neho musia do tejto technológie investovať čím skôr, pretože energetický investičný cyklus pri vodíku trvá viac ako 25 rokov.
„S investíciami a plánovaním treba v EÚ začať už teraz. Od čistej vodíkovej technológie totiž závisí budúcnosť životného prostredia a priemyslu EÚ. Myslím, že aj Slovensko má vo využívaní tejto energie veľký potenciál," povedal.
Spresnil, že vodík sa v súčasnosti v Európe využíva minimálne. „Približne 2-percentný podiel v celkovom energetickom mixe sa navyše vyrába najmä z fosílnych palív, zo zemného plynu alebo uhlia, čo znamená 70 až 100 miliónov ton CO2 ročne," vyčíslil.
„Pri pohľade na rok 2050 analytici odhadujú, že čistý vodík by mohol pokryť 24 % celosvetového dopytu po energiách a jeho ročný predaj by mal dosahovať asi 630 miliárd eur," priblížil.
Pripomenul, že pred týždňom EK predložila novú vodíkovú stratégiu EÚ. „Veľmi sa teraz diskutuje o uhlíkovej neutralite a aj preto EK predložila prvú vodíkovú stratégiu EÚ. Od čistej vodíkovej technológie závisí budúcnosť životného prostredia EÚ a priemyslu, najmä energeticky náročných sektorov. Sme na prahu nového rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 vrátane osobitného rozpočtu pre obnovu ekonomiky. Oba s imperatívom prechodu na zelenú ekonomiku," poznamenal Šefčovič.
Vo využívaní čistého vodíka (vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie – OZE) sa EÚ podľa jeho slov chce pohybovať v troch základných fázach – do roku 2024, do roku 2040 a do roku 2050. Do roku 2024 potrebuje EÚ nainštalovať podľa Šefčoviča elektrolyzéry na výrobu čistého vodíka s výkonom aspoň 6 gigawattov a dosiahnuť výrobu 1 milióna ton takéhoto vodíka.
V druhej fáze, do roku 2030, má byť podľa Šefčoviča z vodíka už neoddeliteľná súčasť integrovaného energetického systému. To predpokladá elektrolyzéry s výkonom aspoň 40 GW na výrobu minimálne 10 miliónov ton čistého vodíka.
V poslednej fáze, do roku 2050, chce EÚ podľa neho vidieť čistý vodík ako celoplošné riešenie pre všetky sektory náročné na dekarbonizáciu, a tam, kde nie je možnosť elektrifikácie.
„Toto chceme dosiahnuť investíciami do výrobných kapacít čistého vodíka v hodnote 180 až 470 miliárd eur do roku 2050," avizoval podpredseda EK.
Ďalšie investície budú podľa neho nutné na prebudovanie podnikov a vybudovanie čerpacích staníc na vodík. Napríklad prebudovanie typického oceliarskeho zariadenia v EÚ by stálo rádovo 160 až 200 miliónov eur. „V prípade dodatočných 400 malých čerpacích staníc, dnes ich máme sto, by to bolo 850 miliónov až 1 miliarda eur," priblížil.
Proces plánovania sa podľa Šefčovičových slov musí začať už dnes, preto EK si chce od členských štátov vyžiadať národné energetické a klimatické plány.
„Je mimoriadne pozitívne, že veľké plány má aj Slovensko. Teraz je ten správny čas mobilizovať všetkých hráčov – verejný sektor, priemysel, výskum, banky – pripraviť národnú stratégiu s akčným plánom a stať sa aktívnym členom Európskej aliancie pre vodík," dodal podpredseda EK.
EÚ a jej členské štáty však podľa neho musia do tejto technológie investovať čím skôr, pretože energetický investičný cyklus pri vodíku trvá viac ako 25 rokov.
„S investíciami a plánovaním treba v EÚ začať už teraz. Od čistej vodíkovej technológie totiž závisí budúcnosť životného prostredia a priemyslu EÚ. Myslím, že aj Slovensko má vo využívaní tejto energie veľký potenciál," povedal.
Spresnil, že vodík sa v súčasnosti v Európe využíva minimálne. „Približne 2-percentný podiel v celkovom energetickom mixe sa navyše vyrába najmä z fosílnych palív, zo zemného plynu alebo uhlia, čo znamená 70 až 100 miliónov ton CO2 ročne," vyčíslil.
„Pri pohľade na rok 2050 analytici odhadujú, že čistý vodík by mohol pokryť 24 % celosvetového dopytu po energiách a jeho ročný predaj by mal dosahovať asi 630 miliárd eur," priblížil.
Pripomenul, že pred týždňom EK predložila novú vodíkovú stratégiu EÚ. „Veľmi sa teraz diskutuje o uhlíkovej neutralite a aj preto EK predložila prvú vodíkovú stratégiu EÚ. Od čistej vodíkovej technológie závisí budúcnosť životného prostredia EÚ a priemyslu, najmä energeticky náročných sektorov. Sme na prahu nového rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 vrátane osobitného rozpočtu pre obnovu ekonomiky. Oba s imperatívom prechodu na zelenú ekonomiku," poznamenal Šefčovič.
Vo využívaní čistého vodíka (vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie – OZE) sa EÚ podľa jeho slov chce pohybovať v troch základných fázach – do roku 2024, do roku 2040 a do roku 2050. Do roku 2024 potrebuje EÚ nainštalovať podľa Šefčoviča elektrolyzéry na výrobu čistého vodíka s výkonom aspoň 6 gigawattov a dosiahnuť výrobu 1 milióna ton takéhoto vodíka.
V druhej fáze, do roku 2030, má byť podľa Šefčoviča z vodíka už neoddeliteľná súčasť integrovaného energetického systému. To predpokladá elektrolyzéry s výkonom aspoň 40 GW na výrobu minimálne 10 miliónov ton čistého vodíka.
V poslednej fáze, do roku 2050, chce EÚ podľa neho vidieť čistý vodík ako celoplošné riešenie pre všetky sektory náročné na dekarbonizáciu, a tam, kde nie je možnosť elektrifikácie.
„Toto chceme dosiahnuť investíciami do výrobných kapacít čistého vodíka v hodnote 180 až 470 miliárd eur do roku 2050," avizoval podpredseda EK.
Ďalšie investície budú podľa neho nutné na prebudovanie podnikov a vybudovanie čerpacích staníc na vodík. Napríklad prebudovanie typického oceliarskeho zariadenia v EÚ by stálo rádovo 160 až 200 miliónov eur. „V prípade dodatočných 400 malých čerpacích staníc, dnes ich máme sto, by to bolo 850 miliónov až 1 miliarda eur," priblížil.
Proces plánovania sa podľa Šefčovičových slov musí začať už dnes, preto EK si chce od členských štátov vyžiadať národné energetické a klimatické plány.
„Je mimoriadne pozitívne, že veľké plány má aj Slovensko. Teraz je ten správny čas mobilizovať všetkých hráčov – verejný sektor, priemysel, výskum, banky – pripraviť národnú stratégiu s akčným plánom a stať sa aktívnym členom Európskej aliancie pre vodík," dodal podpredseda EK.
