Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa podpredsedu Európskej komisie sa však niektoré problémy musia robiť z úrovne EÚ, lebo národné vlády nie sú schopné ich riešiť sami.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) – Kríza spoločnej meny eura je za nami.
"Eurokríza sa skončila, dôvera v spoločnú menu bola znovu obnovená. Uviedol to dnes v Bratislave podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič na konferencii "EÚ v roku 2013: Ako obnoviť dôveru a rast?".
"Zostáva tu s nami však anemický rast, obrovská nezamestnanosť a dlhová kríza. A to sú tie oblasti, na ktoré sa musíme zamerať. Pocit krízy pádu spoločnej meny je však za nami," poznamenal.
"Až počas krízy sme si uvedomili, aká veľká je vzájomná prepojenosť našich ekonomík. Uvedomili sme si, čo môže 2-% ekonomika, akou je ekonomika Grécka, spôsobiť celej eurozóne, celej EÚ a akým spôsobom môže ekonomika ešte menšieho Cypru zatriasť svetovými burzami. Uvedomili sme si, že osud každej jednej domácnosti v EÚ závisí od rozpočtových rozhodnutí vlády v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ," priblížil.
Niektoré problémy sa musia podľa Šefčoviča však robiť z úrovne EÚ, lebo národné vlády nie sú schopné ich riešiť sami. "A to kvôli rôznym politickým cyklom, kvôli očakávaným voľbám, kvôli politickej zložitosti, politickej senzitivite, kvôli tomu, že opatrenia sa budú týkať veľkej väčšiny obyvateľov. Každá vláda v uplynulých rokoch hľadala spôsob, ako sa týmto citlivým otázkam vyhnúť. Pozrime sa napríklad, ako sa ťažko diskutujú dôchodkové reformy, dĺžka pracovného času a podobne," dodal.
"Eurokríza sa skončila, dôvera v spoločnú menu bola znovu obnovená. Uviedol to dnes v Bratislave podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič na konferencii "EÚ v roku 2013: Ako obnoviť dôveru a rast?".
"Zostáva tu s nami však anemický rast, obrovská nezamestnanosť a dlhová kríza. A to sú tie oblasti, na ktoré sa musíme zamerať. Pocit krízy pádu spoločnej meny je však za nami," poznamenal.
"Až počas krízy sme si uvedomili, aká veľká je vzájomná prepojenosť našich ekonomík. Uvedomili sme si, čo môže 2-% ekonomika, akou je ekonomika Grécka, spôsobiť celej eurozóne, celej EÚ a akým spôsobom môže ekonomika ešte menšieho Cypru zatriasť svetovými burzami. Uvedomili sme si, že osud každej jednej domácnosti v EÚ závisí od rozpočtových rozhodnutí vlády v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ," priblížil.
Niektoré problémy sa musia podľa Šefčoviča však robiť z úrovne EÚ, lebo národné vlády nie sú schopné ich riešiť sami. "A to kvôli rôznym politickým cyklom, kvôli očakávaným voľbám, kvôli politickej zložitosti, politickej senzitivite, kvôli tomu, že opatrenia sa budú týkať veľkej väčšiny obyvateľov. Každá vláda v uplynulých rokoch hľadala spôsob, ako sa týmto citlivým otázkam vyhnúť. Pozrime sa napríklad, ako sa ťažko diskutujú dôchodkové reformy, dĺžka pracovného času a podobne," dodal.
