Podľa jeho slov v najbližších rokoch čaká Slovensko strategická úloha zásadne zmodernizovať svoju ekonomiku a postaviť ju na nové základy.
Autor TASR
Brusel 27. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v pondelok predbežne schválila žiadosť Slovenska o prvú platbu v hodnote takmer 400 miliónov eur z Fondu obnovy a odolnosti. Slovensko však ešte čaká veľa práce, uviedol pre TASR podpredseda EK Maroš Šefčovič.
Podľa jeho slov v najbližších rokoch čaká Slovensko strategická úloha zásadne zmodernizovať svoju ekonomiku a postaviť ju na nové základy. "Platba, ktorú dnes EK navrhuje uvoľniť, je výborný krok vpred. Vysoké nasadenie a správne využitie prostriedkov musí byť celospoločenská priorita, pretože konečný termín na čerpanie peňazí na plán obnovy je za rohom, v roku 2026," upozornil eurokomisár.
Pripomenul, že možnosť čerpania týchto zdrojov je o to pálčivejšia, že Európa sa stále spamätáva z pandémie koronavírusu a zároveň čelí dopadom ruskej invázie na Ukrajinu. "Aj prechod na zelenú ekonomiku má dnes bezpečnostný rozmer a musíme ho urýchliť," zdôraznil Šefčovič.
V tomto kontexte exekutíva EÚ podľa neho napríklad umožňuje presunúť 12,5 percenta celkových prostriedkov z plánu EÚ budúcej generácie (NGEU), v prípade Slovenska zhruba 1,5 miliardy eur, na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív.
(spravodajca TASR Jaromir Novak)
Podľa jeho slov v najbližších rokoch čaká Slovensko strategická úloha zásadne zmodernizovať svoju ekonomiku a postaviť ju na nové základy. "Platba, ktorú dnes EK navrhuje uvoľniť, je výborný krok vpred. Vysoké nasadenie a správne využitie prostriedkov musí byť celospoločenská priorita, pretože konečný termín na čerpanie peňazí na plán obnovy je za rohom, v roku 2026," upozornil eurokomisár.
Pripomenul, že možnosť čerpania týchto zdrojov je o to pálčivejšia, že Európa sa stále spamätáva z pandémie koronavírusu a zároveň čelí dopadom ruskej invázie na Ukrajinu. "Aj prechod na zelenú ekonomiku má dnes bezpečnostný rozmer a musíme ho urýchliť," zdôraznil Šefčovič.
V tomto kontexte exekutíva EÚ podľa neho napríklad umožňuje presunúť 12,5 percenta celkových prostriedkov z plánu EÚ budúcej generácie (NGEU), v prípade Slovenska zhruba 1,5 miliardy eur, na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív.
(spravodajca TASR Jaromir Novak)