Brusel 14. februára (TASR) - Európska komisia (EK) bude presadzovať viacročný rozpočet EÚ, ktorý by sa mal dostať nad súčasnú hranicu jedného percenta európskeho hrubého domáceho produktu (HDP), ktorú doteraz tvrdo presadzovala Veľká Británia. Uviedol to v stredu podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič pred budúcotýždňovým stretnutím šéfov štátov a vlád krajín EÚ, ktorí budú diskutovať o viacročnej finančnej perspektíve EÚ po roku 2020.

"V závislosti od diskusie lídrov by sme chceli navrhnúť budúci sedemročný rozpočet vo výške niekde medzi 1,1 a 1,2 percenta HDP, čo veríme, že by dokázalo pokryť ako nové priority, tak aj fungovanie súčasných politík," priblížil Šefčovič.

Dokument, ktorým sa budú lídri zaoberať, podľa neho na konkrétnych príkladoch ilustruje, čo znamenajú nové priority EÚ pre budúce rozpočtové obdobie, implementácia Bratislavskej cestovnej mapy, alebo ako sa máme vyrovnať s nákladmi na fungovanie pobrežnej a hraničnej stráže. Súčasný systém by stál počas budúceho sedemročného obdobia približne osem miliárd eur, ale keby sa mal zmeniť na systém kanadského alebo amerického typu, vyšlo by to až na 150 miliárd eur.

Podobne je to aj s budúcim nastavením programu Erasmus. "Keby sme naozaj chceli, aby každý tretí Európan mal možnosť zúčastniť sa takéhoto programu, tak by sme museli zvýšiť rozpočet až na 90 miliárd eur," upozornil Šefčovič.

Premiéri tak budú mať k dispozícii určité "menu", uvidia, čo jednotlivé priority stoja a z toho môžu vychádzať pri nastavovaní budúceho sedemročného rozpočtu. "Z pohľadu SR je veľmi dôležité, že aj kohézna politika, aj spoločná poľnohospodárska politika sú v tomto dokumente zmieňované veľmi pozitívne. Kohézna politika pomáha starým aj novým členským krajinám, preto je veľmi dôležité ju zachovať," zdôraznil eurokomisár.

Pre SR bude podľa neho dôležité, ako sa nastavia parametre politiky vyrovnávania regionálnych rozdielov, lebo Slovensko sa rozvíja veľmi rýchlo. "SR je krajinou, ktorá má jeden z najrýchlejších rastov HDP a blížime sa naozaj k tej hranici, kde sa rozhoduje o tom, aká kohézna podpora bude týmto krajinám ponúkaná. Ale vo všetkých tých tabuľkách, ktoré sme dnes prezentovali, zostáva SR naďalej kohéznou krajinou, ktorá by mala významne profitovať z európskeho rozpočtu aj v budúcom období," avizoval Šefčovič.

K odchodu Británie z EÚ uviedol, že to na jednej strane predstavuje veľkú stratu z hľadiska príspevkov do európskeho rozpočtu, ale zároveň pomerne veľa aj ušetríme. "Veľká Británia takisto profitovala z európskych financií a preto panuje zatiaľ všeobecná zhoda, že by sme to mali vyriešiť tak 50 na 50. Päťdesiat percent by sme chceli ušetriť z existujúcich programov a 50 percent by mali vykryť práve nové príspevky," dodal Šefčovič.