Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Každý človek podľa Šefčoviča vývoj SR však posudzuje na základe svojho osobného vnímania percepcie a niekedy sa mu môže zdať, že štatistiky nie sú úplne presné.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) - Slovenská ekonomika od vstupu do EÚ vzrástla o 60 %. Uviedol to dnes na brífingu na Ekonomickej univerzite v Bratislave (EUBA) podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, za účasti rektora EUBA Ferdinanda Daňa, v rámci konferencie "60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy".
"To si myslím, je taký najlepší výsledok dôkaz toho, že Slovensku členstvo v EÚ prinieslo veľmi veľa výhod. Som presvedčený, že pokiaľ by prišlo k ďalšej užšej integrácii, že by to malo rovnaké dôsledky. Určite nikto nebude Slovensko nútiť do opatrení, ktoré by znižovali jeho konkurencieschopnosť. Myslím si, že už za tých uplynulých pár rokov sme videli, ako sa Slovensko približuje životnou úrovňou k tým najvyspelejším krajinám," priblížil Šefčovič.
Každý človek podľa Šefčoviča vývoj SR však posudzuje na základe svojho osobného vnímania percepcie a niekedy sa mu môže zdať, že štatistiky nie sú úplne presné. "Pokiaľ sa však na to pozrieme prostredníctvom makroekonomických hodnôt, tak tá realita sa skutočne deje. Musím povedať, že prvýkrát po mnohých rokoch pozitívny rozvoj Slovenska nie je až tak závislý od exportu, ako od rastu domácej spotreby. A to je už takým dôkazom, že aj slovenský spotrebiteľ ekonomicky silnie, rastie a že bude dôležitým stabilizačným faktorom do budúcnosti," myslí si podpredseda EK.
"Opatrenia, ktoré by nás posunuli vpred v oblasti lepšieho fungovania eurozóny, by nám určite boli na prospech, a to aj kvôli tomu, že by nám umožnili lepšie sa pripraviť a vyhnúť sa takým krízam, cez akú sme v minulosti prešli. Určite aj vytvorenie rozpočtovej kapacity pre eurozónu, o ktorej sa diskutuje, by nám pomohlo posilniť to, ako spolupracujeme v rámci eurozóny a ako si budujeme doplnkové nástroje na boj s eventuálnymi krízami," poznamenal.
Pripomenul, že Slovensko je mimoriadne priemyselná krajina, ktorá väčšinu produkcie vyváža do krajín EÚ. "Pomohla by preto lepšia spolupráca napríklad v oblasti boja proti daňovým únikom, karuselovým podvodom, či rôznemu zneužívaniu cezhraničnej spolupráce," zdôraznil. Odstránenie týchto neduhov by podľa jeho slov bolo na prospech ako ekonomike SR, tak aj ekonomike EÚ.
"Presadzovanie takejto politiky vytvára pre našich absolventov väčšie príležitosti a možnosti uplatniť sa nielen na slovenskom, ale aj na celoeurópskom trhu práce. Pokiaľ by dochádzalo k približovaniu a vytváraniu jednotlivých politík, nám to vytvorí priestor na to, aby sme v spolupráci s inými, možno zahraničnými vysokými školami dokázali pripraviť študijné programy pre študentov tak, aby tí boli schopní pracovať v celoeurópskom priestore," doplnil Daňo.
"To si myslím, je taký najlepší výsledok dôkaz toho, že Slovensku členstvo v EÚ prinieslo veľmi veľa výhod. Som presvedčený, že pokiaľ by prišlo k ďalšej užšej integrácii, že by to malo rovnaké dôsledky. Určite nikto nebude Slovensko nútiť do opatrení, ktoré by znižovali jeho konkurencieschopnosť. Myslím si, že už za tých uplynulých pár rokov sme videli, ako sa Slovensko približuje životnou úrovňou k tým najvyspelejším krajinám," priblížil Šefčovič.
Každý človek podľa Šefčoviča vývoj SR však posudzuje na základe svojho osobného vnímania percepcie a niekedy sa mu môže zdať, že štatistiky nie sú úplne presné. "Pokiaľ sa však na to pozrieme prostredníctvom makroekonomických hodnôt, tak tá realita sa skutočne deje. Musím povedať, že prvýkrát po mnohých rokoch pozitívny rozvoj Slovenska nie je až tak závislý od exportu, ako od rastu domácej spotreby. A to je už takým dôkazom, že aj slovenský spotrebiteľ ekonomicky silnie, rastie a že bude dôležitým stabilizačným faktorom do budúcnosti," myslí si podpredseda EK.
"Opatrenia, ktoré by nás posunuli vpred v oblasti lepšieho fungovania eurozóny, by nám určite boli na prospech, a to aj kvôli tomu, že by nám umožnili lepšie sa pripraviť a vyhnúť sa takým krízam, cez akú sme v minulosti prešli. Určite aj vytvorenie rozpočtovej kapacity pre eurozónu, o ktorej sa diskutuje, by nám pomohlo posilniť to, ako spolupracujeme v rámci eurozóny a ako si budujeme doplnkové nástroje na boj s eventuálnymi krízami," poznamenal.
Pripomenul, že Slovensko je mimoriadne priemyselná krajina, ktorá väčšinu produkcie vyváža do krajín EÚ. "Pomohla by preto lepšia spolupráca napríklad v oblasti boja proti daňovým únikom, karuselovým podvodom, či rôznemu zneužívaniu cezhraničnej spolupráce," zdôraznil. Odstránenie týchto neduhov by podľa jeho slov bolo na prospech ako ekonomike SR, tak aj ekonomike EÚ.
"Presadzovanie takejto politiky vytvára pre našich absolventov väčšie príležitosti a možnosti uplatniť sa nielen na slovenskom, ale aj na celoeurópskom trhu práce. Pokiaľ by dochádzalo k približovaniu a vytváraniu jednotlivých politík, nám to vytvorí priestor na to, aby sme v spolupráci s inými, možno zahraničnými vysokými školami dokázali pripraviť študijné programy pre študentov tak, aby tí boli schopní pracovať v celoeurópskom priestore," doplnil Daňo.
