Podľa jeho slov rozhodnutie prijať euro bolo strategické rozhodnutie, ktoré nás posunulo do najužšieho klubu spolutvorcov budúcnosti EÚ.
Autor TASR
Brusel 16. júna (TASR) - Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič si dobre pamätá na etapu pred zavedením eura, lebo ako veľvyslanec SR pri EÚ sa osobne zúčastňoval na všetkých citlivých rokovaniach v Bruseli. Vrátane tých, aký by mal byť kurz, ktorým sa budú slovenské koruny meniť za eurá.
Šefčovič v rozhovore pre TASR spomenul, že vtedy bolo potrebné prijať dôležité rozhodnutie o tom, aký silný kurz si Slovensko zvolí, aby sa vyhlo nejakým inflačným tlakom.
Dodal, že politici si zároveň uvedomovali, že je to jedinečná možnosť, ako zhodnotiť úspory Slovákov a Sloveniek na ich bankových účtoch a vytvoriť predpolie na to, aby euro bolo dobre vnímané, "ako niečo vzácne, čo nám EÚ priniesla a čo nám pomôže rýchlejšie dobiehať vyspelejšie európske krajiny".
"Dnes po desiatich rokoch môžeme povedať, že to bolo správne rozhodnutie. Slováci euro prijali a je to tá najpopulárnejšia politika zo strany EÚ voči Slovensku," zhodnotil situáciu. Dodal, že členstvo v eurozóne prináša Slovákom sériu praktických výhod. Dostali sa k tvrdej mene, ktorá je uznávaná všade vo svete, došlo k dramatickému zníženiu administratívnych nákladov pre podnikateľov, malých a veľkých, a k prísunu väčších investícií na Slovensko.
Podľa jeho slov rozhodnutie prijať euro bolo strategické rozhodnutie, ktoré nás posunulo do najužšieho klubu spolutvorcov budúcnosti EÚ. "Niet užšieho klubu, ako je eurozóna a som rád, že Slovensko tam patrí a že prispieva k strategickým rozhodnutiam, ktoré sa tam prijímajú," uviedol.
Upozornil, že euro vyšlo z finančnej krízy v EÚ posilnené a etablovanejšie vo svete, než bolo predtým. Členské krajiny eurozóny sa museli vyrovnať s toxickými úvermi a dlhmi bánk, čo naštartovalo posilňovanie a prehlbovanie európskej menovej únie a bankovej únie a sprísnenie finančných disciplín.
"Môžeme sa sporiť, či v týchto krokoch postupujeme dosť rýchlo, ale sú to citlivé a zložité témy a ten proces má svoju prirodzenú dĺžku trvania," skonštatoval.
Priznal, že vo viacerých členských krajinách populistickí politici koketovali s myšlienkou, že by bolo dobré opustiť euro, ale zmenili názor, lebo zistili, že verejná mienka nie je na ich strane a že ľudia vnímajú euro ako stabilnú menu, ako garanciu ich úspor a menu, ktorá dokáže zaistiť prísun investícií. Zdôraznil, že dnes je euro uznávané ak druhá najdôležitejšia mena na svete a EÚ bude pokračovať v trende jeho konsolidácie na svetovom trhu.
Eurozóna sa tiež pripravuje na budúcnosť, upozornil Šefčovič. Poukázal na to, že v rámci reformy na posilnenie eura vzniknú nové rozpočtové položky - fond na prípravu nových členov, čiže akási predvstupová pomoc tým krajinám EÚ, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, a aj fond, ktorý má pomáhať pri tlmení rôznych asymetrických šokov v ekonomike.
"Hovoríme tu o miliardách eur, ktoré by mohli byť vo vhodnom čase a veľmi rýchlo zmobilizované, ak to bude treba. To nás lepšie pripravuje na akékoľvek situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť. Eurozóna chce byť na ne pripravená," odkázal Šefčovič.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Šefčovič v rozhovore pre TASR spomenul, že vtedy bolo potrebné prijať dôležité rozhodnutie o tom, aký silný kurz si Slovensko zvolí, aby sa vyhlo nejakým inflačným tlakom.
Dodal, že politici si zároveň uvedomovali, že je to jedinečná možnosť, ako zhodnotiť úspory Slovákov a Sloveniek na ich bankových účtoch a vytvoriť predpolie na to, aby euro bolo dobre vnímané, "ako niečo vzácne, čo nám EÚ priniesla a čo nám pomôže rýchlejšie dobiehať vyspelejšie európske krajiny".
"Dnes po desiatich rokoch môžeme povedať, že to bolo správne rozhodnutie. Slováci euro prijali a je to tá najpopulárnejšia politika zo strany EÚ voči Slovensku," zhodnotil situáciu. Dodal, že členstvo v eurozóne prináša Slovákom sériu praktických výhod. Dostali sa k tvrdej mene, ktorá je uznávaná všade vo svete, došlo k dramatickému zníženiu administratívnych nákladov pre podnikateľov, malých a veľkých, a k prísunu väčších investícií na Slovensko.
Podľa jeho slov rozhodnutie prijať euro bolo strategické rozhodnutie, ktoré nás posunulo do najužšieho klubu spolutvorcov budúcnosti EÚ. "Niet užšieho klubu, ako je eurozóna a som rád, že Slovensko tam patrí a že prispieva k strategickým rozhodnutiam, ktoré sa tam prijímajú," uviedol.
Upozornil, že euro vyšlo z finančnej krízy v EÚ posilnené a etablovanejšie vo svete, než bolo predtým. Členské krajiny eurozóny sa museli vyrovnať s toxickými úvermi a dlhmi bánk, čo naštartovalo posilňovanie a prehlbovanie európskej menovej únie a bankovej únie a sprísnenie finančných disciplín.
"Môžeme sa sporiť, či v týchto krokoch postupujeme dosť rýchlo, ale sú to citlivé a zložité témy a ten proces má svoju prirodzenú dĺžku trvania," skonštatoval.
Priznal, že vo viacerých členských krajinách populistickí politici koketovali s myšlienkou, že by bolo dobré opustiť euro, ale zmenili názor, lebo zistili, že verejná mienka nie je na ich strane a že ľudia vnímajú euro ako stabilnú menu, ako garanciu ich úspor a menu, ktorá dokáže zaistiť prísun investícií. Zdôraznil, že dnes je euro uznávané ak druhá najdôležitejšia mena na svete a EÚ bude pokračovať v trende jeho konsolidácie na svetovom trhu.
Eurozóna sa tiež pripravuje na budúcnosť, upozornil Šefčovič. Poukázal na to, že v rámci reformy na posilnenie eura vzniknú nové rozpočtové položky - fond na prípravu nových členov, čiže akási predvstupová pomoc tým krajinám EÚ, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, a aj fond, ktorý má pomáhať pri tlmení rôznych asymetrických šokov v ekonomike.
"Hovoríme tu o miliardách eur, ktoré by mohli byť vo vhodnom čase a veľmi rýchlo zmobilizované, ak to bude treba. To nás lepšie pripravuje na akékoľvek situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť. Eurozóna chce byť na ne pripravená," odkázal Šefčovič.
spravodajca TASR Jaromír Novak