Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajiny EÚ sa dohodli na kolektívnom znížení o 30 %, pričom Európska komisia musela navrhnúť konkrétne čísla - o koľko percent každý štát zníži skleníkové emisie v týchto sektoroch.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 20. júla (TASR) - Európska komisia (EK) dnes predstavila nový balík opatrení na zníženie uhlíkových emisií a urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo EÚ. Podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič pre TASR spresnil, že táto iniciatíva pre Slovensko znamená zníženie emisií o 12 percent v sektoroch dopravy, poľnohospodárstva a energetickej účinnosti budov.
Šefčovič pripomenul, že obsahom predstaveného balíka sú návrhy na zníženie emisií skleníkových plynov, v období 2021-2030, zo sektorov, ktoré nepodliehajú obchodovaniu z emisnými povoleniami (ETS). Ide najmä o oblasť dopravy, poľnohospodárstva, ale týka sa to aj energetickej efektívnosti budov, stavebníctva, odpadového hospodárstva a lesníctva.
Podľa jeho slov sa krajiny EÚ dohodli na kolektívnom znížení emisií v týchto oblastiach o 30 %, pričom Európska komisia musela tento záväzok "premeniť na drobné" a navrhnúť konkrétne čísla - o koľko percent každý štát zníži skleníkové emisie v týchto sektoroch.
Komisia v správe pre médiá uviedla, že ide o jasné a férové zásady pre členské štáty únie, aby sa tieto pripravili na budúce zmeny a udržali Európu konkurencieschopnou.
"Pre Slovensko to znamená mínus 12 percent," upozornil Šefčovič. Dodal, že vyspelé krajiny ako Švédsko a Nemecko majú tieto limity stanovené na mínus 39 a 40 %. "Tento balík zároveň obsahuje rôzne možnosti ako zohľadniť špecifickú situáciu rôznych krajín, čiže ako si rozdeliť znižovanie emisií medzi týmito sektormi," vysvetlil. To podľa neho znamená ako započítať poľnohospodársku politiku, respektíve ako sa vyrovnať zo zvýšením energetickej efektívnosti budov.
EÚ chce zároveň vyslať do sveta jasný signál, že popri rešpektovaní záväzkov klimatickej dohody z Paríža a udržaní si pozície svetového lídra v boji s klimatickými zmenami, chce vytvoriť aj podmienky na to, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vytvoril aj nové pracovné miesta a nové moderné zamestnania.
Komisia predstavila zároveň aj stratégiu v oblasti nízkouhlíkovej dopravy, ktorá stanovuje kurz pre rozvoj celoeurópskych opatrení pre vozidlá s nízkymi alebo nulovými emisiami a pre alternatívne nízkoemisné palivá.
Eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulcová pripomenula, že doprava predstavuje jednu štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia.
"Prechod na nízkouhlíkovú mobilitu je nevyhnutný na dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy a na zlepšenie kvality života v našich mestách," skonštatovala Bulcová.
Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete zdôraznil, že na dosiahnutie ambicióznych klimatických cieľov EÚ, pre ktoré boli navrhnuté "spravodlivé, flexibilné a realistické" národné ciele, sú vytvorené vhodné finančné stimuly. Tie majú uvoľniť investície v odvetviach ako je doprava, poľnohospodárstvo, budovy či odpadové hospodárstvo.
Finančné nástroje EÚ sú významnými prispievateľmi vo financovaní projektov v oblasti klímy, keď vyše 50 % doteraz schválených investícií majú dopad na zmiernenie klimatických zmien. V rámci Investičného plánu pre Európu je k dispozícii Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý sa snaží zmobilizovať 315 miliárd eur v podobe investícií do reálnej ekonomiky do polovice roka 2018.
Okrem toho EK aktívne pracuje na tom, aby výdavky z rozpočtu EÚ boli v súlade s jej cieľmi v oblasti klímy. Najmenej 20 % zo súčasného rozpočtu EÚ priamo súvisí s otázkami klimatických zmien.
V roku 2014 sa krajiny EÚ dohodli na záväzku, že do roku 2030 vo všetkých odvetviach hospodárstva spoločne znížia emisie skleníkových plynov najmenej o 40 %, v porovnaní s úrovňou z roku 1990.
EÚ potrebuje nízkouhlíkovú dopravu
Európska únia chce v oblasti dopravy do roku 2030 nastaviť svoj dopravný systém na dosiahnutie nízkych až nulových emisií. To je cieľom stratégie nízkouhlíkovej mobility, ktorá je súčasťou nového balíka opatrení na dosiahnutie nízkouhlíkových emisií. Tento balík návrhov dnes predstavila Európska komisia (EK).
Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol, že cieľom EÚ je nastaviť dopravný systém na možnosť dosiahnutia nulových emisií. Podľa jeho slov vlani prijatá reforma o obchodovaní s emisnými povoleniami (ETS) a dnes zverejnený nový balík opatrení jasne naznačujú, že EÚ mobilizuje všetky svoje politiky v prospech dosiahnutia konkurencieschopného a nízkouhlíkového hospodárstva, čo je aj súčasťou jeho agendy -budovania Energetickej únie.
"Je to oblasť, ktorá produkuje vysoký podiel skleníkových plynov," povedal Šefčovič na adresu dopravného sektora v EÚ, ktorý vyprodukuje štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia. "Ak chceme znížiť skleníkové emisie o 30 % v EÚ, je jasné, že musíme prijať nové opatrenia aj v rámci dopravy," skonštatoval slovenský eurokomisár.
Pripomenul, že tento cieľ je dôležitý nielen z hľadiska klimatickej politiky EÚ. Politici čoraz častejšie počúvajú výzvy od občanov, že chcú mať čistejšie ovzdušie a lepšie zorganizovanú dopravu v mestách a regiónoch. "Načrtávame, aké legislatívne opatrenia by sme chceli pripraviť pre budúce obdobie," zdôraznil Šefčovič. Spresnil, že tieto opatrenia budú zamerané na zvýšenie efektívnosti dopravných systémov, lepšie využívanie digitálnych technológií a využívanie tých dopravných modalít, ktoré produkujú čo najmenej emisií CO2.
V praxi to znamená umožniť väčší trh pre autá s nízkymi až nulovými emisiami, čiže autá na vodíkový či elektrický pohon. Aj preto, že EÚ v počte patentov v tejto oblasti zaostáva za konkurentmi z USA, Číny a Japonska. "Pokiaľ Európa chce zostať automobilovou veľmocou, čo sa týka aj Slovenska, budeme musieť rešpektovať ten trend a byť konkurencieschopní nielen v klasických autách, ale aj v autách, ktoré budú čoraz viac žiadané na trhu, s nízkymi a nulovými emisiami," opísal situáciu Šefčovič.
Dodal, že EK aj preto dnes odštartovala proces verejných konzultácií - čo si zainteresované strany myslia o zavedení nízkoemisných kategórií áut, ale aj o zavádzaní limitov emisií CO2 pre nákladné autá a autobusy. Lebo aj v tejto kategórii Európa zaostáva za USA, Čínou, Japonskom a Kanadou, kde takéto limity už platia. Šefčovič zdôraznil, že európske limity musia byť porovnateľné s tými, aké zaviedli iní hráči na trhu, aby sme si udržali konkurencieschopnosť.
Šefčovič pripomenul, že obsahom predstaveného balíka sú návrhy na zníženie emisií skleníkových plynov, v období 2021-2030, zo sektorov, ktoré nepodliehajú obchodovaniu z emisnými povoleniami (ETS). Ide najmä o oblasť dopravy, poľnohospodárstva, ale týka sa to aj energetickej efektívnosti budov, stavebníctva, odpadového hospodárstva a lesníctva.
Podľa jeho slov sa krajiny EÚ dohodli na kolektívnom znížení emisií v týchto oblastiach o 30 %, pričom Európska komisia musela tento záväzok "premeniť na drobné" a navrhnúť konkrétne čísla - o koľko percent každý štát zníži skleníkové emisie v týchto sektoroch.
Komisia v správe pre médiá uviedla, že ide o jasné a férové zásady pre členské štáty únie, aby sa tieto pripravili na budúce zmeny a udržali Európu konkurencieschopnou.
"Pre Slovensko to znamená mínus 12 percent," upozornil Šefčovič. Dodal, že vyspelé krajiny ako Švédsko a Nemecko majú tieto limity stanovené na mínus 39 a 40 %. "Tento balík zároveň obsahuje rôzne možnosti ako zohľadniť špecifickú situáciu rôznych krajín, čiže ako si rozdeliť znižovanie emisií medzi týmito sektormi," vysvetlil. To podľa neho znamená ako započítať poľnohospodársku politiku, respektíve ako sa vyrovnať zo zvýšením energetickej efektívnosti budov.
EÚ chce zároveň vyslať do sveta jasný signál, že popri rešpektovaní záväzkov klimatickej dohody z Paríža a udržaní si pozície svetového lídra v boji s klimatickými zmenami, chce vytvoriť aj podmienky na to, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vytvoril aj nové pracovné miesta a nové moderné zamestnania.
Komisia predstavila zároveň aj stratégiu v oblasti nízkouhlíkovej dopravy, ktorá stanovuje kurz pre rozvoj celoeurópskych opatrení pre vozidlá s nízkymi alebo nulovými emisiami a pre alternatívne nízkoemisné palivá.
Eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulcová pripomenula, že doprava predstavuje jednu štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia.
"Prechod na nízkouhlíkovú mobilitu je nevyhnutný na dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy a na zlepšenie kvality života v našich mestách," skonštatovala Bulcová.
Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete zdôraznil, že na dosiahnutie ambicióznych klimatických cieľov EÚ, pre ktoré boli navrhnuté "spravodlivé, flexibilné a realistické" národné ciele, sú vytvorené vhodné finančné stimuly. Tie majú uvoľniť investície v odvetviach ako je doprava, poľnohospodárstvo, budovy či odpadové hospodárstvo.
Finančné nástroje EÚ sú významnými prispievateľmi vo financovaní projektov v oblasti klímy, keď vyše 50 % doteraz schválených investícií majú dopad na zmiernenie klimatických zmien. V rámci Investičného plánu pre Európu je k dispozícii Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý sa snaží zmobilizovať 315 miliárd eur v podobe investícií do reálnej ekonomiky do polovice roka 2018.
Okrem toho EK aktívne pracuje na tom, aby výdavky z rozpočtu EÚ boli v súlade s jej cieľmi v oblasti klímy. Najmenej 20 % zo súčasného rozpočtu EÚ priamo súvisí s otázkami klimatických zmien.
V roku 2014 sa krajiny EÚ dohodli na záväzku, že do roku 2030 vo všetkých odvetviach hospodárstva spoločne znížia emisie skleníkových plynov najmenej o 40 %, v porovnaní s úrovňou z roku 1990.
EÚ potrebuje nízkouhlíkovú dopravu
Európska únia chce v oblasti dopravy do roku 2030 nastaviť svoj dopravný systém na dosiahnutie nízkych až nulových emisií. To je cieľom stratégie nízkouhlíkovej mobility, ktorá je súčasťou nového balíka opatrení na dosiahnutie nízkouhlíkových emisií. Tento balík návrhov dnes predstavila Európska komisia (EK).
Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol, že cieľom EÚ je nastaviť dopravný systém na možnosť dosiahnutia nulových emisií. Podľa jeho slov vlani prijatá reforma o obchodovaní s emisnými povoleniami (ETS) a dnes zverejnený nový balík opatrení jasne naznačujú, že EÚ mobilizuje všetky svoje politiky v prospech dosiahnutia konkurencieschopného a nízkouhlíkového hospodárstva, čo je aj súčasťou jeho agendy -budovania Energetickej únie.
"Je to oblasť, ktorá produkuje vysoký podiel skleníkových plynov," povedal Šefčovič na adresu dopravného sektora v EÚ, ktorý vyprodukuje štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia. "Ak chceme znížiť skleníkové emisie o 30 % v EÚ, je jasné, že musíme prijať nové opatrenia aj v rámci dopravy," skonštatoval slovenský eurokomisár.
Pripomenul, že tento cieľ je dôležitý nielen z hľadiska klimatickej politiky EÚ. Politici čoraz častejšie počúvajú výzvy od občanov, že chcú mať čistejšie ovzdušie a lepšie zorganizovanú dopravu v mestách a regiónoch. "Načrtávame, aké legislatívne opatrenia by sme chceli pripraviť pre budúce obdobie," zdôraznil Šefčovič. Spresnil, že tieto opatrenia budú zamerané na zvýšenie efektívnosti dopravných systémov, lepšie využívanie digitálnych technológií a využívanie tých dopravných modalít, ktoré produkujú čo najmenej emisií CO2.
V praxi to znamená umožniť väčší trh pre autá s nízkymi až nulovými emisiami, čiže autá na vodíkový či elektrický pohon. Aj preto, že EÚ v počte patentov v tejto oblasti zaostáva za konkurentmi z USA, Číny a Japonska. "Pokiaľ Európa chce zostať automobilovou veľmocou, čo sa týka aj Slovenska, budeme musieť rešpektovať ten trend a byť konkurencieschopní nielen v klasických autách, ale aj v autách, ktoré budú čoraz viac žiadané na trhu, s nízkymi a nulovými emisiami," opísal situáciu Šefčovič.
Dodal, že EK aj preto dnes odštartovala proces verejných konzultácií - čo si zainteresované strany myslia o zavedení nízkoemisných kategórií áut, ale aj o zavádzaní limitov emisií CO2 pre nákladné autá a autobusy. Lebo aj v tejto kategórii Európa zaostáva za USA, Čínou, Japonskom a Kanadou, kde takéto limity už platia. Šefčovič zdôraznil, že európske limity musia byť porovnateľné s tými, aké zaviedli iní hráči na trhu, aby sme si udržali konkurencieschopnosť.
