Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šefčovič pripomenul, že Transanatólsky plynovod je súčasťou väčšieho energetického projektu známeho ako Južný plynový koridor.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 13. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) vníma utorňajšie (12.6.) uvedenie medzinárodného Transanatólskeho plynovodu (TANAP) v Turecku do prevádzky ako dôležitý medzistupeň pre zaistenie dodávok kaspického plynu na európske trhy už do roku 2020. V rozhovore pre TASR to v stredu uviedol podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v utorok slávnostne uviedli do prevádzky Transanatólsky plynovod, ktorý od náleziska zemného plynu Shah Deniz-2 v Azerbajdžane po turecko-grécku hranicu, kde sa má napojiť na Transjadranský plynovod (TAP), bude dlhý 1850 kilometrov.
Šefčovič pripomenul, že TANAP je súčasťou väčšieho energetického projektu známeho ako Južný plynový koridor. Ten má znížiť závislosť Európanov od dodávok ruských uhľovodíkov.
"Táto správa potvrdzuje, že energetická únia sa nekončí na hraniciach EÚ. Projekt Južného koridoru sme od začiatku považovali za jeden zo strategických spôsobov ako zabezpečiť diverzifikáciu dodávok plynu do EÚ," uviedol slovenský eurokomisár.
Vyjadril presvedčenie, že ide o dôležitý míľnik v európskej energetike, lebo ak od utorka môžeme vidieť komerčné využitie kaspického plynu v Turecku, je to len medzizastávka na trase, ktoré vedie cez Grécko a Albánsko do EÚ. Plynovodná sústava má ústiť v talianskej Apúlii, kde sa napojí na hlavné plynové európske magistrály.
"Diverzifikujeme dodávky, pripájame sa k mimoriadne bohatému regiónu na plyn. Začíname s Azerbajdžanom, ale je možné, že v budúcnosti by mohli uvažovať, že sa pripoja aj ďalšie plynom dobre zásobené krajiny ako je Turkménsko a Irán," skonštatoval Šefčovič.
Na otázku TASR, ako pokračuje budovanie ďalších úsekov Južného plynového koridoru, Šefčovič uviedol, že výstavba intenzívne pokračuje v Grécku a Albánsku a pripravuje sa dobudovanie koncového bodu v Taliansku. "Práce idú podľa harmonogramu. Zatiaľ máme všetky indície, že sa nám podarí využívať kaspický plyn v európskej plynovodnej sústave do roku 2020," uviedol Šefčovič.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v utorok slávnostne uviedli do prevádzky Transanatólsky plynovod, ktorý od náleziska zemného plynu Shah Deniz-2 v Azerbajdžane po turecko-grécku hranicu, kde sa má napojiť na Transjadranský plynovod (TAP), bude dlhý 1850 kilometrov.
Šefčovič pripomenul, že TANAP je súčasťou väčšieho energetického projektu známeho ako Južný plynový koridor. Ten má znížiť závislosť Európanov od dodávok ruských uhľovodíkov.
"Táto správa potvrdzuje, že energetická únia sa nekončí na hraniciach EÚ. Projekt Južného koridoru sme od začiatku považovali za jeden zo strategických spôsobov ako zabezpečiť diverzifikáciu dodávok plynu do EÚ," uviedol slovenský eurokomisár.
Vyjadril presvedčenie, že ide o dôležitý míľnik v európskej energetike, lebo ak od utorka môžeme vidieť komerčné využitie kaspického plynu v Turecku, je to len medzizastávka na trase, ktoré vedie cez Grécko a Albánsko do EÚ. Plynovodná sústava má ústiť v talianskej Apúlii, kde sa napojí na hlavné plynové európske magistrály.
"Diverzifikujeme dodávky, pripájame sa k mimoriadne bohatému regiónu na plyn. Začíname s Azerbajdžanom, ale je možné, že v budúcnosti by mohli uvažovať, že sa pripoja aj ďalšie plynom dobre zásobené krajiny ako je Turkménsko a Irán," skonštatoval Šefčovič.
Na otázku TASR, ako pokračuje budovanie ďalších úsekov Južného plynového koridoru, Šefčovič uviedol, že výstavba intenzívne pokračuje v Grécku a Albánsku a pripravuje sa dobudovanie koncového bodu v Taliansku. "Práce idú podľa harmonogramu. Zatiaľ máme všetky indície, že sa nám podarí využívať kaspický plyn v európskej plynovodnej sústave do roku 2020," uviedol Šefčovič.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
