Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V štúdiu na konferencii GLOBSEC bol hosťom relácie Ekonomika Tu a teraz viceprezident pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Autor Tablet.TV
Bratislava 20. mája (TABLET.TV) - Dôležitou témou medzinárodnej konferencie GLOBSEC 2018 Bratislava Forum bola energetika a energetická bezpečnosť.
Tranzit zemného plynu cez Ukrajinu ostane zachovaný aj po roku 2019 a po prípadnom dobudovaní nového plynovodu Nord Stream 2. „Zachovaný tranzit cez Ukrajinu vnímam ako posun. Prišiel pozitívny obrat zo strany Ruskej federácie i to, že nová nemecká vláda deklarovala podporu trojstranným rokovaniam medzi EK, Ruskom a Ukrajinou. To by malo garantovať, že tranzit cez Ukrajinu ostane aj po roku 2019 funkčný. Mal by byť realizovaný v takých objemoch, ktoré budú komerčne udržateľné a budú zaujímavé pre udržanie tejto plynovej trasy aj po roku 2019,“ povedal Šefčovič, ktorý v tomto vidí spolu s reverznými plynovými dodávkami zo Slovenska, Maďarska i Poľska najväčšiu pomoc EÚ pre Ukrajinu. „Reverzný tok bol najväčší konkrétny príspevok k zaisteniu ukrajinskej ekonomiky a suverenity. Bez neho by sa nedostala na západné plynárenské trhy. Môže nakupovať za západoeurópske ceny, ktoré sú nižšie ako tie, ktoré im dávalo Rusko. Ukazuje sa, aké sú dôležité interkonektory a investovanie do reverzných tokov, lebo to výrazne zvyšuje energetickú bezpečnosť v EÚ,“ zdôraznil Šefčovič.
Otvorenou témou stále ostáva plynovod Nord Stream 2 z Ruska popod Baltické more do Nemecka. Na nemeckej strane sa už začalo so stavebnými prácami. „Ak má byť Nord Stream 2 zrealizovaný, musí sa plne rešpektovať európske právo, ktoré platí aj pre ekonomickú zónu a teritoriálne vody. Precizovali sme smernicu o plyne, ktorá je v rukách bulharského predsedníctva. Verím, že ju dotiahne, aby bolo jasno, ako sa má európske právo uplatňovať aj v tomto prípade. Konzorcium energetických firiem má veľký záujem postaviť tento plynovod, no momentálne využívame prepravné trasy z Ruska do EÚ na úrovni 50-60%,“ upozornil viceprezident Európskej komisie.
Konzorciu v zložení, Gazprom, Uniper, Wintershall, Gasunie a Engie, však hrozia sankcie. USA na ne môžu uvaliť sankcie z bezpečnostných dôvodov. Podľa Šefčoviča americká legislatíva pripúšťa takýto postup. „Otázka amerických sankcií voči európskym firmám sa dostáva do nového a komplikovanejšieho rámca po odstúpení od jadrovej dohody s Iránom. EK prichádza s návrhom, kde opráši ochranné systémy, ktoré sa zaviedli v čase uvalenia amerického embarga na Kubu, keď sme chránili európske firmy pred extrateritoriálnym trestaním americkými súdmi alebo vládou. Ako zástancu transatlantickej spolupráce ma mrzí, že sa dostávame do takýchto zložitých debát,“ konštatoval Šefčovič.
Americký postoj však môže súvisieť s konkurenčným bojom v oblasti energetiky, čo pripustil nemecký minister hospodárstva Peter Altmeier. Kým Rusko je najväčším vývozcom zemného plynu do EÚ, USA chcú zvyšovať svoj podiel na trhu vývozom skvapalneného plynu (LNG) z bridlíc. Šefčovič tvrdí, že zo zámoria zatiaľ prichádzajú do Európy len malé objemy LNG. „Procedúra pre vývoz amerického skvapalneného plynu do EÚ je stále veľmi zložitá a komplikuje príchod amerických tankerov. Zatiaľ ich prišlo len zopár. V EÚ sme dobudovali terminály pre skvapalnený plyn, ktoré sú napojené na plynovodnú sieť. Európsky trh je veľmi konkurenčný, no sme pripravení uvítať americký, ruský, kaspický, či nórsky plyn. Chceme ho však vidieť ako komerčnú komoditu, kde je dôležitá jeho cena,“ dodal Šefčovič.
Tranzit zemného plynu cez Ukrajinu ostane zachovaný aj po roku 2019 a po prípadnom dobudovaní nového plynovodu Nord Stream 2. „Zachovaný tranzit cez Ukrajinu vnímam ako posun. Prišiel pozitívny obrat zo strany Ruskej federácie i to, že nová nemecká vláda deklarovala podporu trojstranným rokovaniam medzi EK, Ruskom a Ukrajinou. To by malo garantovať, že tranzit cez Ukrajinu ostane aj po roku 2019 funkčný. Mal by byť realizovaný v takých objemoch, ktoré budú komerčne udržateľné a budú zaujímavé pre udržanie tejto plynovej trasy aj po roku 2019,“ povedal Šefčovič, ktorý v tomto vidí spolu s reverznými plynovými dodávkami zo Slovenska, Maďarska i Poľska najväčšiu pomoc EÚ pre Ukrajinu. „Reverzný tok bol najväčší konkrétny príspevok k zaisteniu ukrajinskej ekonomiky a suverenity. Bez neho by sa nedostala na západné plynárenské trhy. Môže nakupovať za západoeurópske ceny, ktoré sú nižšie ako tie, ktoré im dávalo Rusko. Ukazuje sa, aké sú dôležité interkonektory a investovanie do reverzných tokov, lebo to výrazne zvyšuje energetickú bezpečnosť v EÚ,“ zdôraznil Šefčovič.
Otvorenou témou stále ostáva plynovod Nord Stream 2 z Ruska popod Baltické more do Nemecka. Na nemeckej strane sa už začalo so stavebnými prácami. „Ak má byť Nord Stream 2 zrealizovaný, musí sa plne rešpektovať európske právo, ktoré platí aj pre ekonomickú zónu a teritoriálne vody. Precizovali sme smernicu o plyne, ktorá je v rukách bulharského predsedníctva. Verím, že ju dotiahne, aby bolo jasno, ako sa má európske právo uplatňovať aj v tomto prípade. Konzorcium energetických firiem má veľký záujem postaviť tento plynovod, no momentálne využívame prepravné trasy z Ruska do EÚ na úrovni 50-60%,“ upozornil viceprezident Európskej komisie.
Konzorciu v zložení, Gazprom, Uniper, Wintershall, Gasunie a Engie, však hrozia sankcie. USA na ne môžu uvaliť sankcie z bezpečnostných dôvodov. Podľa Šefčoviča americká legislatíva pripúšťa takýto postup. „Otázka amerických sankcií voči európskym firmám sa dostáva do nového a komplikovanejšieho rámca po odstúpení od jadrovej dohody s Iránom. EK prichádza s návrhom, kde opráši ochranné systémy, ktoré sa zaviedli v čase uvalenia amerického embarga na Kubu, keď sme chránili európske firmy pred extrateritoriálnym trestaním americkými súdmi alebo vládou. Ako zástancu transatlantickej spolupráce ma mrzí, že sa dostávame do takýchto zložitých debát,“ konštatoval Šefčovič.
Americký postoj však môže súvisieť s konkurenčným bojom v oblasti energetiky, čo pripustil nemecký minister hospodárstva Peter Altmeier. Kým Rusko je najväčším vývozcom zemného plynu do EÚ, USA chcú zvyšovať svoj podiel na trhu vývozom skvapalneného plynu (LNG) z bridlíc. Šefčovič tvrdí, že zo zámoria zatiaľ prichádzajú do Európy len malé objemy LNG. „Procedúra pre vývoz amerického skvapalneného plynu do EÚ je stále veľmi zložitá a komplikuje príchod amerických tankerov. Zatiaľ ich prišlo len zopár. V EÚ sme dobudovali terminály pre skvapalnený plyn, ktoré sú napojené na plynovodnú sieť. Európsky trh je veľmi konkurenčný, no sme pripravení uvítať americký, ruský, kaspický, či nórsky plyn. Chceme ho však vidieť ako komerčnú komoditu, kde je dôležitá jeho cena,“ dodal Šefčovič.
