Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín V4 diskutovali V Modre aj na tému pôdy, ktorej ochrana pred prevodom do rúk cudzincov má v každej krajine inú legislatívnu podobu
Autor TASR
Bratislava/Modra 30. septembra (TASR) - Sektory výroby mlieka a bravčového mäsa sú v kríze. Treba preto hľadať riešenia, aby sa tieto sektory zachránili, lebo ich ekonomický vývoj je veľmi negatívny. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v Modre Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ktorá organizovala od 28. do 30. septembra 62. stretnutie zástupcov poľnohospodárskych komôr krajín V4.
"Program (rokovania) sme mali veľmi obsiahly. Dotkli sme sa všetkých bodov, ktoré bolo potrebné prebrať, čo sa týka aktuálnej situácie v agropotravinárskom komplexe. Dlho sme rozprávali o medzinárodných dohodách CETA a TTIP. Zastávame tu stanovisko, že ak nebudeme mať v rukách podrobnú zmluvu CETA, tak navrhujeme, aby bolo poľnohospodárstvo a potravinárstvo vyňaté z tejto medzinárodnej dohody s Kanadou," priblížil Semančík.
Podporné opatrenia pre farmárov zo strany Európskej komisie (EK) považujú podľa Semančíka lídri agrokomôr krajín V4 za nedostatočné. "Zhodli sme sa všetci, že balíček EK vo výške 500 miliónov eur, z neho najmä 150 miliónov eur na znižovanie produkcie, bol veľmi šikovne pripravený, hlavne pre silných agrohráčov v EÚ. Tí najprv zvýšili produkciu a potom si takýmto šikovným spôsobom idú rozdeliť prostriedky na zníženie produkcie, čím sa dostanú svojim spôsobom na pôvodnú produkčnú úroveň," podčiarkol.
Zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín V4 diskutovali podľa predsedu SPPK aj na tému pôdy, ktorej ochrana pred prevodom do rúk cudzincov má v každej krajine inú legislatívnu podobu. "Výčitky EK na tému poľnohospodárskej pôdy odmietame. Podmienku desaťročného trvalého pobytu v SR vieme nejakým spôsobom zo zákona odstrániť, ale ďalším požiadavkám EK nemienime v zákone vyhovieť," poznamenal. V SR by podľa neho bolo ideálne, keby pôda nebola zadefinovaná ako kapitál. "Sú isté smerovania, aby sme pôdu posunuli do (definície) národného bohatstva, pretože pôda je našim základným výrobným prostriedkom," informoval.
"Diskutovali sme aj o závlahovej vode. Dotkli sme sa eurosmernice, ktorá hovorí o spoplatnení závlahovej vody, odovzdali sme si informácie, ako je to v jednotlivých krajinách. Za Slovensko navrhujeme len symbolické spoplatnenie vo výške 0,1 eurocenta za kubický meter (m3). Navrhujeme zároveň stanoviť výšku odberu pre spoplatňovanie, a to na úrovni 50.000 m3, čo je podobný návrh, aký majú naši kolegovia v Maďarsku," povedal.
Predmetom rokovania agrolídrov bol podľa neho aj tzv. marketingový fond, s ktorým podľa Semančíka už majú niektoré krajiny, napríklad Poľsko, dlhodobé skúsenosti. "Nakoniec sme sa dohodli, že tento bod si presunieme na ďalšie rokovanie, lebo si vyžaduje viac času na prípravu. V niektorých krajinách sme len na začiatku procesu s vytváraním takéhoto fondu. Je potrebný, lebo ak nebudeme propagovať našu agroprodukciu, tak sa len veľmi ťažko posunieme z miesta," dodal predseda SPPK.
Partnermi vo V4 na úrovni agropotravinárskej samosprávy sú Agrárna komora Českej republiky (AK ČR), Maďarská agrárna komora (NAK). Poľsko reprezentuje Národný výbor poľnohospodárskych komôr (KRIR) a SR Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
"Program (rokovania) sme mali veľmi obsiahly. Dotkli sme sa všetkých bodov, ktoré bolo potrebné prebrať, čo sa týka aktuálnej situácie v agropotravinárskom komplexe. Dlho sme rozprávali o medzinárodných dohodách CETA a TTIP. Zastávame tu stanovisko, že ak nebudeme mať v rukách podrobnú zmluvu CETA, tak navrhujeme, aby bolo poľnohospodárstvo a potravinárstvo vyňaté z tejto medzinárodnej dohody s Kanadou," priblížil Semančík.
Podporné opatrenia pre farmárov zo strany Európskej komisie (EK) považujú podľa Semančíka lídri agrokomôr krajín V4 za nedostatočné. "Zhodli sme sa všetci, že balíček EK vo výške 500 miliónov eur, z neho najmä 150 miliónov eur na znižovanie produkcie, bol veľmi šikovne pripravený, hlavne pre silných agrohráčov v EÚ. Tí najprv zvýšili produkciu a potom si takýmto šikovným spôsobom idú rozdeliť prostriedky na zníženie produkcie, čím sa dostanú svojim spôsobom na pôvodnú produkčnú úroveň," podčiarkol.
Zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín V4 diskutovali podľa predsedu SPPK aj na tému pôdy, ktorej ochrana pred prevodom do rúk cudzincov má v každej krajine inú legislatívnu podobu. "Výčitky EK na tému poľnohospodárskej pôdy odmietame. Podmienku desaťročného trvalého pobytu v SR vieme nejakým spôsobom zo zákona odstrániť, ale ďalším požiadavkám EK nemienime v zákone vyhovieť," poznamenal. V SR by podľa neho bolo ideálne, keby pôda nebola zadefinovaná ako kapitál. "Sú isté smerovania, aby sme pôdu posunuli do (definície) národného bohatstva, pretože pôda je našim základným výrobným prostriedkom," informoval.
"Diskutovali sme aj o závlahovej vode. Dotkli sme sa eurosmernice, ktorá hovorí o spoplatnení závlahovej vody, odovzdali sme si informácie, ako je to v jednotlivých krajinách. Za Slovensko navrhujeme len symbolické spoplatnenie vo výške 0,1 eurocenta za kubický meter (m3). Navrhujeme zároveň stanoviť výšku odberu pre spoplatňovanie, a to na úrovni 50.000 m3, čo je podobný návrh, aký majú naši kolegovia v Maďarsku," povedal.
Predmetom rokovania agrolídrov bol podľa neho aj tzv. marketingový fond, s ktorým podľa Semančíka už majú niektoré krajiny, napríklad Poľsko, dlhodobé skúsenosti. "Nakoniec sme sa dohodli, že tento bod si presunieme na ďalšie rokovanie, lebo si vyžaduje viac času na prípravu. V niektorých krajinách sme len na začiatku procesu s vytváraním takéhoto fondu. Je potrebný, lebo ak nebudeme propagovať našu agroprodukciu, tak sa len veľmi ťažko posunieme z miesta," dodal predseda SPPK.
Partnermi vo V4 na úrovni agropotravinárskej samosprávy sú Agrárna komora Českej republiky (AK ČR), Maďarská agrárna komora (NAK). Poľsko reprezentuje Národný výbor poľnohospodárskych komôr (KRIR) a SR Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
