Bratislava 29. júla (TASR) - Globálne ekonomické vzťahy sú napäté, ako už dávno neboli. Doterajší najväčší spojenci, USA a EÚ, uvaľujú na seba clá a nešetria verbálnymi hrozbami. Obchodná vojna nemá žiadny zmysel a poškodzuje všetkých zainteresovaných. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedala jedna z najcitovanejších českých ekonómok Markéta Šichtařová.

-Ako hodnotíte posledný vývoj, sme v globálnej obchodnej vojne?-

Mám pocit, že už sme naplno v obchodnej vojne, ktorá však nemusí mať dlhé trvanie. Zdá sa, že stratégiou amerického prezidenta Donalda Trumpa je najskôr spraviť "bu-bu-bu" a potom, keď všetkých vystraší, tak zaradí spiatočku a umierni sa.

-Čo vlastne svojimi krokmi Trump dosiahol?-

Paradoxne tým nič dôležité nedosiahol. Maximálne tak upokojil vzťahy s KĽDR, ale v ekonomickej oblasti nie je úspešný. Pokiaľ si predstavuje, že USA zavedú ochranárske opatrenia, ako sú clá, a ich konkurenti nie, tak to sa veľmi mýli. Z ekonomického hľadiska je úplne mimo. Celá súčasná obchodná vojna je od začiatku až do konca omyl. Trump tým škodí predovšetkým USA, no je to zároveň prehra pre všetkých.

-Koho táto prehra najviac bolí?-

V prvom rade USA, hoci si to ešte stále neuvedomujú. V druhom rade sú to krajiny, ako je Česko alebo Slovensko, teda tie, ktoré sú veľmi exportne orientované, no súčasne nevyvážajú nejaké mimoriadne vyspelé technológie alebo výrobky. V ich produktoch je stále ešte veľký podiel ľudskej práce a menej pridanej hodnoty ako v prípade exportov Nemecka alebo Švajčiarska. Zavedenie ciel spôsobí zdraženie produkcie, ktorá však nemá konkurenčnú výhodu v inom faktore. Nemá teda čím to zdraženie kompenzovať, a preto Česko, Slovensko a podobné štáty môžu najviac prerábať na obchodnej vojne.

-Dajú sa takéto straty aj presnejšie kvantifikovať?-

Len veľmi ťažko, pretože ešte nie je jasné, na čo všetko uvalia clá. Videla som viacero odhadov, ktoré vyzerali kvalifikovane a racionálne. Aktuálne sa potenciálne straty môžu vyšplhať až na hodnotu 0,5 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Pokiaľ by obchodný konflikt ďalej eskaloval, mohlo by ísť až o 2-3 % HDP. Nepredpokladám však, že by to zašlo až tak ďaleko. Na raste HDP sa však obchodná vojna prejaví.

-EÚ uzavrela pred niekoľkými dňami dohodu o zóne voľného obchodu s Japonskom. Aký vidíte jej význam? Môže to byť kompenzácia za problémy, ktoré má EÚ s USA?-

Každá dohoda o zóne voľného obchodu je dobrá. Či však prístup na japonský trh dokáže vykompenzovať straty z obchodu s USA, to si netrúfam povedať a, úprimne, skôr o tom pochybujem. No vďaka za každý získaný trh.

-EÚ preferuje veľké medzinárodné obchodné dohody, kým Trump sa vydal cestou rušenia globálnych dohôd a preferuje bilaterálne zmluvy. Podobným smerom sa zrejme vydáva aj Veľká Británia, keď súhlasila s brexitom. Je to správny prístup, keď sú domáce záujmy na prvom mieste?-

Vo vašej otázky sú témy, ktoré priamo spolu nesúvisia. Položili ste 'rovná sa' medzi protekcionistickú politiku Trumpa a brexit. Nemyslím si, že je tam podobnosť, pretože motívy sú odlišné. Trumpa motivuje vyložene ekonomické hľadisko. Naopak, v pozadí brexitu je politika, kde išlo o odpútanie sa od EÚ, pretože Briti mali pocit, že na členstvo doplácajú. Navyše, Veľká Británia nekalkulovala s tým, že brexit by jej mohol spôsobiť obmedzenie zahraničného obchodu. EÚ je politický projekt. Spoločný trh alebo zóna voľného obchodu je ekonomická záležitosť. Preto bola logická ich úvaha, že nemusia byť členom EÚ, ale môžu ostať súčasťou spoločného trhu ako napríklad Švajčiarsko. Britov však prekvapilo, že Brusel sa chce pomstiť a vytláča ich zo spoločného trhu. Aj preto ekonomicky nemá brexit a protekcionizmus Washingtonu žiadnu spojitosť. Čo sa týka Trumpovej politiky, že USA majú byť na prvom mieste, tak to je úplný omyl. Samozrejme, prioritou každého národného politika sú národné záujmy a ich obhajoba. Trump ich presadzuje úplne hlúpo. Uprednostnil zlé metódy a prístup, ktorý USA poškodzuje. Áno, znížil dane a sú firmy, ktoré to vítajú. No iné spoločnosti, ako je Harley-Davidson, ktoré doplácajú na obchodnú vojnu, z USA odchádzajú. Nižšie dane sú negatívne kompenzované odchodom exportérov, ktorých výroba sa v zámorí stáva nekonkurencieschopná práve pre Trumpovu politiku. Keď vytvorí dve nové pracovné miesta v oceliarskom priemysle vďaka ochrane trhu, tak mu zároveň štyri zaniknú v automobilovej výrobe pre odvetné opatrenia.

-Ak je brexit politická záležitosť, koho poškodí viac, Veľkú Britániu alebo EÚ?-

Bude záležať, do akej miery sa bude chcieť Brusel pomstiť Londýnu, no myslím si, že brexit poškodí viac EÚ. Veľká Británia má dobrú pozíciu, aby aj pri tvrdom brexite uzavrela bilaterálne zmluvy s mnohými štátmi. Stratí síce preferenčný prístup na kontinentálny európsky trh, no ten pre ňu nie je natoľko dôležitý ako zámorské trhy. EÚ doplatí na to, že vytláča Veľkú Britániu z trhu, zdražuje jej tovar a poškodzuje svojich spotrebiteľov. To je, ako keď má sused kozu a ja nie. Namiesto toho, aby som sa snažila ju získať, si radšej želám, aby susedovi skapala a nikto z nej nič nemal. To je presne hra, ktorú hrá v súčasnosti EÚ s Veľkou Britániou.

-Nie je to zo strany EÚ skôr stratégia odstrašenia, aby nedošlo k ďalšiemu odchodu?-

Je to odstrašovanie, ale čo tým kto získa? Čo má EÚ z toho, keď sú jej súčasťou krajiny, ktoré v nej nie sú spokojné? Boli Česi a Slováci spokojní, predtým než sa Československo rozdelilo, alebo až potom? S vysokou mierou istoty by som povedala, že vzťahy sa významne zlepšili po rozdelení spoločného štátu. Hoci rozchod nemohli mnohí Česi prehrýzť, po rokoch sa ukázalo, že sme si k sebe bližší, že sa vytratili národnostné trenice a neexistujú už krivdy, že niekto na niekoho dopláca. Nemalo zmysel udržiavať za každú cenu spoločný štát. Po rozdelení vidno, že sú na tom obe krajiny ekonomicky veľmi dobre. Prečo by sa podobná logika nemohla uplatniť aj na pôde EÚ?

-EÚ čelí v posledných rokoch kríze za krízou. Napríklad migračnej kríze, brexitu, obchodným sporom. Ako sa s nimi dokázala vysporiadať?-

EÚ dokázala prežiť navzdory krízam, no nedokázala ich vyriešiť. Každá z nich ju navyše oslabila. Stredoeurópske krajiny, ako je Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovensko i Rakúsko, sú po migračnej kríze menej spokojné s fungovaním EÚ ako pred ňou. Keď si vezmeme finančnú krízu spred desaťročia, tak EÚ po jej skončení nie je ekonomicky alebo finančne zdravšia, než bola pred ňou. Naopak, ekonomicky je oslabená. Mnoho európskych bánk má stále veľa zamaskovaných stratových úverov. Expanzívna úverová politika vychýlila európsku ekonomiku z rovnováhy a vytvorila nebezpečné podhubie na vznik podobnej krízy, ako bola v roku 2008. Keby mali jednotliví členovia únie vlastnú centrálnu banku a nie spoločnú, Európsku, tak by boli ekonomicky zdravší.

-Ako vnímate vývoj v krajinách V4, kde sú v Česku, Maďarsku, Poľsku na čele silné strany so silnými predsedami, ktorí chcú koncentrovať moc? Funguje takýto model ekonomicky?-

Ľudia majú sklon preceňovať ekonomické dosahy rozhodnutí vlád. Globálne trendy sú omnoho dôležitejšie pre fungovanie domácich ekonomík ako väčšina právnych noriem. Ich vplyv sa dá merať na úrovni percent HDP. Väčší vplyv na ekonomiku ako vlády majú aj centrálne banky. Preto, ak je na čele nejakej krajiny populista, ešte to neznamená, že sa jej musí ekonomicky zle dariť. Napríklad Maďarsko môže byť ekonomicky úspešné napriek tomu, že robí neuvážené kroky, ako bola sektorová daň. Aj takéto opatrenie má však omnoho menšiu váhu ako globálne trendy.

-V Česku ste rešpektovanou ekonómkou, no zároveň aj päťnásobnou matkou. Ako viete spojiť pracovný a súkromný život?-

Pracujem z domu a spolieham sa na moderné technológie. Vďaka mailom a telefonickej komunikácii dokážem ušetriť až 80 percent času, ktorý by som inak strávila neproduktívne cestovaním a stretávaním sa.

-Sú predpoklady na to, aby v Česku a na Slovensku dokázali matky takto ladiť svoj čas?-

Minimálne si nemyslím, že by sa tomu kládli nejaké prekážky. Ako si to človek zariadi, tak to má. Okrem toho si nemyslím, že by bolo správne odkladať najmenšie deti do jaslí, pre ich výchovu to nie je dobré. Preto je lepšie usilovať sa prepojiť prácu s výchovou detí. V súčasnej dobre sa to dá zrealizovať omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Beriem argument, že asi je to jednoduchšie pre profesie ako právnik, umelec, novinár, ekonóm, no súčasná priemyselná revolúcia 4.0 spôsobuje, že práca sa čoraz menej spája s konkrétnym miestom výkonu ako dielňa, fabrika, kancelária a je čím ďalej, tým viac decentralizovaná.

-S manželom žijete na vidieku, manuálne práce sa vám nevyhýbajú. Je to pre vás relax?-

Určite áno, radšej sa hrabem v záhone, ako by som mala celý čas sedieť len nad knihami, niečo študovať, alebo písať. Viac si oddýchnem od pracovných povinností v záhrade, alebo varením pre deti.

-Napriek tomu píšete knihy, kde sa snažíte popularizovať aj ťažšie ekonomické témy...-

Zatiaľ sa nám s manželom podarilo každý rok na jeseň vydať knihu. Ľudia sa o ne zaujímajú, preto si myslím, že je dopyt po popularizácii ekonomickej vedy. Často nám ďakujú, že sme im preložili - alebo ak mám citovať - "predžuli" informácie, tak, že pochopili to, čomu nerozumeli a aj ich to začalo baviť. Mňa zase baví, že ľudí baví čítať to, čo napíšem.