Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podčiarkla, že SR má najvyšší podiel práce vykonávanej v noci.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - Ženy sú ohrozené chudobou počas aktívneho života aj na dôchodku. Uviedla to v utorok na tlačovej konferencii viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová, za účasti Valérie Pokornej, poverenej vedením Jednoty dôchodcov Slovenska, ako aj za účasti zástupkýň profesijných a občianskych organizácií. Zhodli sa na tom, že ženy sú ohrozené chudobou viac ako muži.
Rodový mzdový rozdiel (Gender Pay Gap – GPG) je podľa slov Uhlerovej hlavne cena za materstvo a starostlivosť o rodinu. "Na Slovensku je na úrovni 18,4 %, v ČR je 16,4 %. Je to však celoeurópsky problém. V roku 2020 bol GPG o niečo nižší (17,9 %), v dôsledku pandémie," priblížila Uhlerová.
GPG má podľa nej mierne klesajúcu tendenciu, a to z dôvodu dvoch faktorov, že z trhu práce vypadli nízkopríjmové ženy (pandémia) a zvýšila sa minimálna mzda. Sektory s najvyšším GPG sú služby a obchod (26,4 %) a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (24,8 %). Najväčší rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami je vo veku 35 až 49 rokov, keď sú zamestnanci asi najviac ekonomicky aktívni.
Upozornila, že pri súčasnej vysokej inflácii ženy na zdražovanie doplatia viac. "Ženy častejšie vypadávajú z trhu práce. Sú tiež viac zasiahnuté výberom alebo presunom do tzv. prekérnych foriem práce (kratšie úväzky, dohody)," podčiarkla.
Pri odmeňovaní je podľa Uhlerovej najvyšší podiel žien v porovnaní s mužmi v mzdových pásmach do 650 eur a v pásme od 650 do 1100 eur. "Mzdové pásmo 1100 až 1500 eur je vyrovnané, potom sa to preklápa v prospech mužov," priblížila viceprezidentka KOZ SR.
Podčiarkla, že SR má najvyšší podiel práce vykonávanej v noci. "To kopíruje aj podiel žien na práci v noci, 12 % slovenských žien pracuje v noci – najviac v EÚ," poznamenala.
Jedným z možných riešení tejto situácie je podľa Uhlerovej nastavenie hranice rodového mzdového rozdielu vo firmách (napríklad na úroveň 5 % ako vo Švajčiarsku). "Pokiaľ ho firma prekročí, nemôže sa uchádzať o verejné zákazky," priblížila.
Transparentnú politiku odmeňovania navrhuje podľa nej pripravovaná eurosmernica, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Je to napríklad zverejňovanie platu priamo v pracovnej ponuke, zákaz zisťovania platovej histórie uchádzača, právo zamestnanca na informácie o platoch kolegov na rovnakej úrovni, respektíve vykonávajúcich rovnakú prácu.
Dodala, že smernica o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života transponovaná do slovenskej legislatívy zavádza napríklad zavedenia otcovskej dovolenky, právo tehotným ženám a zamestnancom starajúcim sa o dieťa do 15 rokov veku žiadať nielen o kratší pracovný čas, ale aj o pružný pracovný čas, domácku prácu, teleprácu alebo o nepravidelný homeoffice či o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, za predpokladu, že tomu u zamestnávateľa nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Rodový mzdový rozdiel (Gender Pay Gap – GPG) je podľa slov Uhlerovej hlavne cena za materstvo a starostlivosť o rodinu. "Na Slovensku je na úrovni 18,4 %, v ČR je 16,4 %. Je to však celoeurópsky problém. V roku 2020 bol GPG o niečo nižší (17,9 %), v dôsledku pandémie," priblížila Uhlerová.
GPG má podľa nej mierne klesajúcu tendenciu, a to z dôvodu dvoch faktorov, že z trhu práce vypadli nízkopríjmové ženy (pandémia) a zvýšila sa minimálna mzda. Sektory s najvyšším GPG sú služby a obchod (26,4 %) a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (24,8 %). Najväčší rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami je vo veku 35 až 49 rokov, keď sú zamestnanci asi najviac ekonomicky aktívni.
Upozornila, že pri súčasnej vysokej inflácii ženy na zdražovanie doplatia viac. "Ženy častejšie vypadávajú z trhu práce. Sú tiež viac zasiahnuté výberom alebo presunom do tzv. prekérnych foriem práce (kratšie úväzky, dohody)," podčiarkla.
Pri odmeňovaní je podľa Uhlerovej najvyšší podiel žien v porovnaní s mužmi v mzdových pásmach do 650 eur a v pásme od 650 do 1100 eur. "Mzdové pásmo 1100 až 1500 eur je vyrovnané, potom sa to preklápa v prospech mužov," priblížila viceprezidentka KOZ SR.
Podčiarkla, že SR má najvyšší podiel práce vykonávanej v noci. "To kopíruje aj podiel žien na práci v noci, 12 % slovenských žien pracuje v noci – najviac v EÚ," poznamenala.
Jedným z možných riešení tejto situácie je podľa Uhlerovej nastavenie hranice rodového mzdového rozdielu vo firmách (napríklad na úroveň 5 % ako vo Švajčiarsku). "Pokiaľ ho firma prekročí, nemôže sa uchádzať o verejné zákazky," priblížila.
Transparentnú politiku odmeňovania navrhuje podľa nej pripravovaná eurosmernica, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Je to napríklad zverejňovanie platu priamo v pracovnej ponuke, zákaz zisťovania platovej histórie uchádzača, právo zamestnanca na informácie o platoch kolegov na rovnakej úrovni, respektíve vykonávajúcich rovnakú prácu.
Dodala, že smernica o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života transponovaná do slovenskej legislatívy zavádza napríklad zavedenia otcovskej dovolenky, právo tehotným ženám a zamestnancom starajúcim sa o dieťa do 15 rokov veku žiadať nielen o kratší pracovný čas, ale aj o pružný pracovný čas, domácku prácu, teleprácu alebo o nepravidelný homeoffice či o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, za predpokladu, že tomu u zamestnávateľa nebránia vážne prevádzkové dôvody.
