Celkový ročný obrat sprostredkovaného stravného je okolo 800 miliónov eur ročne, priblížil Viskupič.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) – Jeme všetci, nielen tí, ktorí dostávajú gastrolístky. Vyhlásil to vo štvrtok poslanec SaS Marián Viskupič v rozprave k novele Zákonníka práce, ktorá má priniesť možnosť voľby medzi stravným lístkom a finančným príspevkom. Zároveň zdôraznil, že gastrolístky stravovacie návyky neovplyvňujú.
"Predstava, že práve tí s 'gastráčmi' sa stravujú zdravšie, je nereálna a ničím nepodložená," podotkol Viskupič. Stravnými lístkami či kartami sa navyše podľa neho nedá platiť všade, pričom platba gastrolístkom nezvyšuje návštevnosť ani samotným reštauráciám.
Podľa Viskupiča prináša novela Zákonníka práce veľa pozitívnych zmien. Skonštatoval, že sa odstráni zbytočná regulácia a "štátom garantovaný biznis" a uľahčí sa situácia zamestnancom. "Celkový ročný obrat sprostredkovaného stravného je okolo 800 miliónov eur ročne," priblížil Viskupič s tým, že emitenti si účtujú zákonom stanovenú províziu maximálne 3 % na strane zamestnávateľa, maximálnu výšku provízie pri spätnom výkupe od jedální a reštaurácií zákon neurčuje. Celkovú sumu obratu emitentov gastrolístkov vyčíslil na okolo 68 miliónov eur.
Poslanec Smeru-SD Ján Richter v rozprave uviedol, že výkon starostlivosti zamestnávateľa o zamestnanca je v značnej miere riešený cez stravné lístky alebo stravu ako takú. "Stravovanie vnímam ako súčasť podnikovej sociálnej politiky," dodal.
Richter súčasne vyhlásil, že ročne len cez stravné lístky majú reštaurácie objem tržieb 400 miliónov eur. Kvalitne najedený zamestnanec podľa neho navyše podá lepší výkon. "Ja sa obávam jednej veci, aby to neskončilo tak, že viacerí, ktorí si zoberú hotovosť, skončia na jednom pive a troch rožkoch," poznamenal.
"Predstava, že práve tí s 'gastráčmi' sa stravujú zdravšie, je nereálna a ničím nepodložená," podotkol Viskupič. Stravnými lístkami či kartami sa navyše podľa neho nedá platiť všade, pričom platba gastrolístkom nezvyšuje návštevnosť ani samotným reštauráciám.
Podľa Viskupiča prináša novela Zákonníka práce veľa pozitívnych zmien. Skonštatoval, že sa odstráni zbytočná regulácia a "štátom garantovaný biznis" a uľahčí sa situácia zamestnancom. "Celkový ročný obrat sprostredkovaného stravného je okolo 800 miliónov eur ročne," priblížil Viskupič s tým, že emitenti si účtujú zákonom stanovenú províziu maximálne 3 % na strane zamestnávateľa, maximálnu výšku provízie pri spätnom výkupe od jedální a reštaurácií zákon neurčuje. Celkovú sumu obratu emitentov gastrolístkov vyčíslil na okolo 68 miliónov eur.
Poslanec Smeru-SD Ján Richter v rozprave uviedol, že výkon starostlivosti zamestnávateľa o zamestnanca je v značnej miere riešený cez stravné lístky alebo stravu ako takú. "Stravovanie vnímam ako súčasť podnikovej sociálnej politiky," dodal.
Richter súčasne vyhlásil, že ročne len cez stravné lístky majú reštaurácie objem tržieb 400 miliónov eur. Kvalitne najedený zamestnanec podľa neho navyše podá lepší výkon. "Ja sa obávam jednej veci, aby to neskončilo tak, že viacerí, ktorí si zoberú hotovosť, skončia na jednom pive a troch rožkoch," poznamenal.