Budapešť 2. októbra (TASR) - Maďarská polícia dostala žiadosť chorvátskych orgánov činných v trestnom konaní týkajúcu sa európskeho zatykača na šéfa MOL-u Zsolta Hernádiho. Pre agentúru MTI to potvrdilo Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK).

"Žiadosť prišla v chorvátskom jazyku, v zmysle procesného poriadku ju polícia postúpila rezortu spravodlivosti," uviedol komunikačný odbor ORFK.

Viaceré maďarské médiá zverejnili internetovú stránku Interpolu, na ktorej Hernádi už figuruje ako hľadaná osoba.

Chorvátska polícia v utorok potvrdila, že Hernádiho na základe medzinárodného zatykača hľadá už aj Interpol. Šéf MOL-u je na červenej listine Interpolu, čo znamená najvyššie varovanie, v rámci ktorého musia členské krajiny Interpolu hľadaného zadržať a vydať krajine, ktorá vydala zatykač.

Súd v chorvátskom Záhrebe vydal medzinárodný zatykač 27. septembra. Súd sa rozhodol vydať zatykač po tom, čo Hernádi neprišiel 25. septembra do Chorvátska na policajný výsluch. Chorvátska prokuratúra viackrát požiadala Maďarsko o možnosť vypočutia šéfa MOL-u.

MOL rozhodne poprel, že by komukoľvek zaplatil úplatok za to, aby v chorvátskej ropnej spoločnosti INA získal práva kontroly.

"Kým Chorvátsko má slobodné právo, aby tak na základe vnútroštátneho práva urobilo, zastávame názor, že spôsob, akým chorvátske orgány v súčasnosti postupujú, je v rozpore s nadnárodným európskym právom. To stanovuje celoeurópsky spoločný režim a k nemu sa Chorvátsko prihlásilo pri vstupe do EÚ v úvode tohto roka," uviedol v reakcii na kroky chorvátskych orgánov riaditeľka komunikácie MOL Group Gyöngyi Jankyová.

Skupina MOL so sídlom v Maďarsku sa podľa Jankyovej riadi maďarským právom. "Preto sú pre nás právne záväzné predchádzajúce rozhodnutia maďarských orgánov, ktoré zamietli prípad údajného ovplyvnenia privatizácie spoločnosti INA pre neexistenciu dôkazov. Navyše, ani vnútorné vyšetrovania nepreukázali existenciu akýchkoľvek dôkazov o nesprávnych alebo nelegálnych obchodných praktikách zo strany skupiny MOL alebo jej zástupcov," zdôraznila.

Foto: TASR/AP

Už od novembra 2012 skupina podľa neho zdôrazňuje, že súdom neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by podporovali konkrétne obvinenia voči spoločnosti. "Je otázne, či aktuálne kroky s ohľadom na vyjadrenia voči skupine MOL sú v súlade s platnými právnymi zásadami konania kdekoľvek v Európe alebo vo svete. Domnievame sa, že tento postup nie je v súlade s právnym poriadkom," podčiarkla Jankyová.

"V záujme spoločnosti a jej zamestnancov sa bude skupina MOL brániť všetkými zákonnými prostriedkami proti krokom, ktoré boli prijaté proti pánovi Hernádimu a spoločnosti a ktoré sa zdajú byť ovplyvnené snahou o zastrašenie spoločnosti, aj jej predsedu," dodala.

Skupina MOL je medzinárodná ropná a plynárenská spoločnosť so sídlom v Budapešti. Pôsobí vo viac ako 40 krajinách sveta a celosvetovo zamestnáva takmer 30.000 ľudí. Prevádzkuje päť rafinérií a dve petrochemické jednotky v Maďarsku, na Slovensku, v Chorvátsku a Taliansku. Skupina MOL má tiež vlastnú sieť viac ako 1700 čerpacích staníc v 11 krajinách strednej a juhovýchodnej Európy.


Maďarská vláda v reakcii na chorvátske kroky nariadila MOL-u predaj akcií v INA

Maďarská vláda, ktorá je najväčším vlastníkom ropnej spoločnosti MOL, vyzvala koncern, aby prehodnotil svoje portfólio a pripravil predaj svojich akcií v chorvátskej spoločnosti INA. O rozhodnutí kabinetu informovalo dnes Vládne informačné centrum.

Chorvátsko v uplynulých dňoch vydalo na šéfa MOL-u Zsolta Hernádiho medzinárodný zatykač. Hernádiho podozrievajú, že podplatil bývalého chorvátskeho premiéra Iva Sanadera v záujme získania vplyvu MOL-u v chorvátskej ropnej spoločnosti INA.

"Doterajšie spory medzi spoločnosťami INA a MOL vnímala vláda ako hospodársky spor medzi partnerskými vlastníkmi - akcionármi. V uplynulých dňoch však došlo k udalostiam, z ktorých je maďarskej vláde jasné, že ide o viac," píše sa v komuniké vlády, podľa ktorej Chorvátsko sa vyhráža a vyvíja tlak neekonomickými prostriedkami, čo je v Európskej únii neprijateľné.

Maďarská vláda ďalej rozhodla, že minister zahraničných vecí sa 3. októbra nezúčastní summitu v Dubrovníku. Šéfovi rezortu spravodlivosti a šéfom maďarského Fondu národného majetku nariadila, aby preverili, aké kroky v oblasti občianskeho a trestného práva je možné použiť na odvrátenie útokov voči MOL-u a Maďarsku z chorvátskej strany.