Jediná atómová elektráreň na území Maďarska sa nachádza neďaleko mesta Paks asi 100 kilometrov južne od Budapešti.
Autor TASR
Budapešť 29. mája (TASR) - Maďarská vláda podpísala dohodu s Bieloruskom o pomoci pri rozšírení jadrovej elektrárne Paks. Počas návštevy Minska to oznámil v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Bližšie podrobnosti neuviedol. TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at.
Ruská spoločnosť Rosatom stavia v lokalite Paks II v strednom Maďarsku dva reaktory, každý s výkonom 1,2 gigawattu (GW). Realizácia projektu v hodnote 12,5 miliardy eur sa dlhodobo odkladá. Jadrová energetika nepodlieha sankciám Európskej únie uvaleným na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu.
Jediná atómová elektráreň na území Maďarska sa nachádza neďaleko mesta Paks asi 100 kilometrov južne od Budapešti. Postavili ju v rokoch 1969 až 1987 a pokrýva vyše polovice celkovej spotreby elektriny v krajine. Nové bloky majú nahradiť dva zo štyroch reaktorov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Premiér Viktor Orbán sa na ich výstavbe dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ešte v roku 2014. Moskva na projekt poskytla aj pôžičku vo výške 10 miliárd eur.
Orbán plány nezmenil ani po začatí vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022, a to ani napriek medzinárodnému tlaku. Realizácia projektu nepostupovala tak rýchlo, ako sa očakávalo, a maďarský úrad jadrového dozoru udelil potrebné stavebné povolenia až v roku 2022.
Ruská spoločnosť Rosatom stavia v lokalite Paks II v strednom Maďarsku dva reaktory, každý s výkonom 1,2 gigawattu (GW). Realizácia projektu v hodnote 12,5 miliardy eur sa dlhodobo odkladá. Jadrová energetika nepodlieha sankciám Európskej únie uvaleným na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu.
Jediná atómová elektráreň na území Maďarska sa nachádza neďaleko mesta Paks asi 100 kilometrov južne od Budapešti. Postavili ju v rokoch 1969 až 1987 a pokrýva vyše polovice celkovej spotreby elektriny v krajine. Nové bloky majú nahradiť dva zo štyroch reaktorov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Premiér Viktor Orbán sa na ich výstavbe dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ešte v roku 2014. Moskva na projekt poskytla aj pôžičku vo výške 10 miliárd eur.
Orbán plány nezmenil ani po začatí vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022, a to ani napriek medzinárodnému tlaku. Realizácia projektu nepostupovala tak rýchlo, ako sa očakávalo, a maďarský úrad jadrového dozoru udelil potrebné stavebné povolenia až v roku 2022.