Brusel 23. októbra (TASR) - Európski odborári podporujú snahy o zavedenie smernice EÚ pre zavedenie minimálnej mzdy a sociálny pilier budúcej Európskej komisie (EK). Uviedol to v stredu v rámci výročného zasadnutia výkonného výboru Európskej odborovej konfederácie (ETUC) v Bruseli predseda Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško.

Magdoško v rozhovore pre TASR pripomenul, že odborári sa zaoberali prípravou rozpočtu ETUC na rok 2020, úpravou stanov a plnením stanovených cieľov, zároveň však prebrali témy, ako európska minimálna mzda, príprava novej stratégie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, migrácia či realizácia pilieru sociálnych práv, ktoré sú aktuálne a dôležité pre celú EÚ. "Odborári chcú Európsku úniu sociálnu a udržateľnú," vysvetlil.

Od 1. decembra (s mesačným oneskorením) by sa funkcie mala ujať nová Európska komisia, ktorá chce stáť na pevnom sociálnom pilieri a jej predsedníčka Ursula von der Leyenová sa v termíne do sto dní od nástupu do úradu zaviazala predstaviť smernicu o európskej minimálnej mzde.

"Myšlienka je to správna, ale či to bude účinné, je ťažká otázka, pretože sme neočakávali, že sa Európa takto rozdvojí," opísal situáciu Magdoško. Upozornil, že v Nemecku, ktoré zaviedlo minimálnu mzdu v roku 2015, sa potvrdilo, že išlo o správny krok. "Musíme diskutovať o tom, ako to nastaviť. Určite by nebolo dobré ak by to mala byť nejaká všeobecná smernica pre všetky členské krajiny," dodal.

Šéf KOZ SR pripomenul, že slovenský parlament minulý týždeň schválil zákon, že ak sa sociálni partneri nedohodnú v rámci kolektívneho vyjednávania tak sa v roku 2021 stanoví minimálna mzda vo výške 60 % priemernej mzdy. V tejto súvislosti Magdoško upozornil na celoeurópske debaty o výške minimálne mzdy. Spresnil, že odborári podporujú návrh Európskej sociálnej charty stanoviť minimálnu mzdu, diskusie sa však vedú, či má byť 60 % vypočítaných z priemernej mzdy či z mediánu. Lebo Európska sociálna charta predvída výpočet 60 % z prognózovanej mzdy za rok, za ktorý sa táto mzda vyjednáva.

Podľa jeho slov zamestnávatelia na Slovensku tieto prognózy spochybnili ako nehodnoverné údaje a preto to Slovensko rieši spôsobom 60 % z overenej priemernej mzdy dva roky dozadu.

Magdoško skonštatoval, že je nepriechodné, aby Brusel určil rovnakú výšku minimálnej mzdy pre všetky krajiny. Odborári podľa jeho slov nechcú iba nejaké odporúčanie Európskej komisie, to by nič neriešilo, ale záväznú smernicu, pričom sa viac-menej zhodujú na výške 60 % z priemernej mzdy.

"Je tu však problém, týkajúci sa niektorých členských štátov. Cyprus, Rakúsko, Taliansko, ako aj severské krajiny EÚ majú historicky zavedené sektorové minimálne mzdy. Zvyšných 22 krajín má iba štátnu minimálnu mzdu, čiže ak sa sociálni partneri nedohodnú, tak o nej rozhodne vláda," uviedol Magdoško. Dodal, že jeho kolegovia zo šiestich krajín EÚ, ktoré vyjednávajú kolektívne zmluvy po jednotlivých sektoroch, majú obavy, aby nová smernica EÚ "nenabúrala" ich historicky ukotvený proces. "Je to problém, o ktorom stále diskutujeme," priznal. A vyjadril presvedčenie, že do decembra tohto roku sa odborovej konfederácii podarí zvládnuť spoločné diskusie na túto tému. Zároveň vyjadril nádej, že von der Leyenová dodrží svoj sľub a do 100 dní príde s modelom minimálnej mzdy, o ktorom potom budú ďalej rokovať a rozhodovať ostatné inštitúcie EÚ.