"Myslíme si, že opatrenia, ktoré sme spravili, boli síce zaťažujúce, ale ekonomiku nespomalili a trend môže byť pozitívny," doplnil šéf rezortu hospodárstva.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Memorandum o nezvyšovaní daňového a odvodového zaťaženia, ktoré by mala do konca júna podpísať vláda s predstaviteľmi podnikateľov, má za cieľ priniesť do tejto oblasti určitú stabilitu. To však neznamená, že by sa dane nemohli aj znižovať, ak by na to boli v budúcnosti vhodné podmienky, vyhlásil v dnešných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru-SD).
"Keby sme náhodou mali priestor na znižovanie daňového zaťaženie, memorandum o nezvyšovaní nebude s tým v protichode," zdôraznil. Pripomenul, že dôvodom vlaňajšieho zvyšovania daní bol záväzok konsolidovať verejné financie a stlačiť ich deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku.
Tento cieľ sa podľa neho napĺňa a zároveň kroky vlády neublížili slovenskej ekonomike. "Myslíme si, že opatrenia, ktoré sme spravili, boli síce zaťažujúce, ale ekonomiku nespomalili a trend môže byť pozitívny," doplnil šéf rezortu hospodárstva.
Podľa opozičného poslanca Ivana Švejnu (Most-Híd) je však záväzok vlády nezvyšovať daňové a odvodové zaťaženie málo ambiciózny. "Pochopil by som, keby vláda povedala, že ak sa naplnia nejaké priaznivé scenáre, znížime daňové a odvodové zaťaženie. Teraz sa hovorí len to, že už nebudeme zvyšovať súčasné dane a odvody," upozornil.
Problémom Slovenska je pritom podľa neho to, že v súčasnosti stráca konkurencieschopnosť, pretože má jedno z najvyšších daňových zaťažení v regióne. "Bolo by logickejšie nie betónovať a nenavýšiť, ale povedať, že za určitých priaznivých okolností, ktoré treba zadefinovať, znížime dane a odvody, aby sme boli konkurencieschopní voči susedom," zdôraznil.
Znižovať deficit verejných financií sa totiž podľa Švejnu dá aj inak ako vyššími daňami. Oveľa väčší priestor vidí na strane výdavkov. Vláda to už pritom podľa neho akceptovala, čoho dôkazom je napríklad to, že ide pracovať na adresnejšom sociálnom systéme.
vjo
"Keby sme náhodou mali priestor na znižovanie daňového zaťaženie, memorandum o nezvyšovaní nebude s tým v protichode," zdôraznil. Pripomenul, že dôvodom vlaňajšieho zvyšovania daní bol záväzok konsolidovať verejné financie a stlačiť ich deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku.
Tento cieľ sa podľa neho napĺňa a zároveň kroky vlády neublížili slovenskej ekonomike. "Myslíme si, že opatrenia, ktoré sme spravili, boli síce zaťažujúce, ale ekonomiku nespomalili a trend môže byť pozitívny," doplnil šéf rezortu hospodárstva.
I. Švejna vidí záväzok vlády nezvyšovať daňové a odvodové zaťaženie ako málo ambiciózny
Podľa opozičného poslanca Ivana Švejnu (Most-Híd) je však záväzok vlády nezvyšovať daňové a odvodové zaťaženie málo ambiciózny. "Pochopil by som, keby vláda povedala, že ak sa naplnia nejaké priaznivé scenáre, znížime daňové a odvodové zaťaženie. Teraz sa hovorí len to, že už nebudeme zvyšovať súčasné dane a odvody," upozornil.
Problémom Slovenska je pritom podľa neho to, že v súčasnosti stráca konkurencieschopnosť, pretože má jedno z najvyšších daňových zaťažení v regióne. "Bolo by logickejšie nie betónovať a nenavýšiť, ale povedať, že za určitých priaznivých okolností, ktoré treba zadefinovať, znížime dane a odvody, aby sme boli konkurencieschopní voči susedom," zdôraznil.
Znižovať deficit verejných financií sa totiž podľa Švejnu dá aj inak ako vyššími daňami. Oveľa väčší priestor vidí na strane výdavkov. Vláda to už pritom podľa neho akceptovala, čoho dôkazom je napríklad to, že ide pracovať na adresnejšom sociálnom systéme.
vjo