Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort životného prostredia potvrdil, že vlani štát získal predajom emisných povoleniek necelých 242 miliónov eur.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) – Rozdeľovanie výnosov z predaja emisných kvót na Slovensku nejde správnym smerom a naspäť do priemyslu sa z takmer štvrť miliardy eur dostane iba zlomok. Prerozdelením financií z tohto predaja do iných oblastí môže negatívne ovplyvniť investície potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov Slovenska a v krajnom prípade spôsobiť aj odchod niektorých investorov. V podcaste Otvorene o plyne Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Tomáš Malatinský.
Rezort životného prostredia potvrdil, že vlani štát získal predajom emisných povoleniek necelých 242 miliónov eur. "To, čo sa má dostať do priemyslu, dosahuje slabých pár percent z celej čiastky, ktorá sa vyzbiera. To znamená, že v poslednom roku sme vyzbierali necelých 250 miliónov a do priemyslu ide reálne 13 – 15 miliónov podľa toho, ako je to teraz nastavené," povedal Malatinský.
Podľa šéfa AZZZ sa spory o využitie týchto financií ťahajú už od čias, keď bol ministrom hospodárstva (2012 - 2014). "Mali sme hádku s vtedajším ministrom financií, súčasným guvernérom Národnej banky Slovenska, ktorý časť tých peňazí veľmi rád videl v štátnom rozpočte, kde mu to zlepšovalo potenciál na financovanie iných aktivít, ako bola podpora priemyslu, ale napriek tomu tam nejaká časť išla. Dnes sa stretávame s novým fenoménom, že z týchto častí si ešte ide odkusovať ministerstvo životného prostredia," povedal Malatinský.
Zahraniční investori, ktorí vo svojich firmách platia vyššie náklady na energie ako v iných krajinách, však podľa prezidenta AZZZ s kompenzáciou týchto nákladov prostredníctvom financií z predaja povoleniek rátajú, a pokiaľ ich nedostanú, môžu z ekonomických dôvodov zvažovať odchod zo Slovenska.
Napriek tomu, že výnos z dražieb emisných kvót je podľa zákona o obchodovaní s emisnými kvótami príjmom Environmentálneho fondu spadajúceho pod ministerstvo životného prostredia (MŽP) a táto legislatívna norma určuje rozdelenie tohto výnosu, MŽP ani ministerstvo hospodárstva nespresnili, koľko financií by mohli v tomto roku podniky z tohto balíka získať.
"Minimálne 30 % finančných prostriedkov z ročného výnosu by malo byť uvoľnených - a následne rozdelených - pre jednotlivé environmentálne účely, pričom 25 % sa má použiť na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam na kompenzácie nepriamych nákladov," ozrejmil rezort životného prostredia.
MŽP dodalo, že v tomto roku sa navyše 30 % z aukčného podielu Slovenska presunulo do modernizačného fondu. "Preto bude tento rok výnos z predaja emisných kvót formou dražieb nižší. Na účely schémy na kompenzácie nepriamych nákladov je určená suma tri milióny eur, ktoré budú po posúdení a schválení žiadostí o kompenzáciu, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, proporčne rozpočítané a vyplatené oprávneným žiadateľom," dodal rezort, podľa ktorého je v tejto fáze predčasné odhadovať výšku pomoci, vyplatenú jednotlivým oprávneným žiadateľom.
Rezort životného prostredia potvrdil, že vlani štát získal predajom emisných povoleniek necelých 242 miliónov eur. "To, čo sa má dostať do priemyslu, dosahuje slabých pár percent z celej čiastky, ktorá sa vyzbiera. To znamená, že v poslednom roku sme vyzbierali necelých 250 miliónov a do priemyslu ide reálne 13 – 15 miliónov podľa toho, ako je to teraz nastavené," povedal Malatinský.
Podľa šéfa AZZZ sa spory o využitie týchto financií ťahajú už od čias, keď bol ministrom hospodárstva (2012 - 2014). "Mali sme hádku s vtedajším ministrom financií, súčasným guvernérom Národnej banky Slovenska, ktorý časť tých peňazí veľmi rád videl v štátnom rozpočte, kde mu to zlepšovalo potenciál na financovanie iných aktivít, ako bola podpora priemyslu, ale napriek tomu tam nejaká časť išla. Dnes sa stretávame s novým fenoménom, že z týchto častí si ešte ide odkusovať ministerstvo životného prostredia," povedal Malatinský.
Zahraniční investori, ktorí vo svojich firmách platia vyššie náklady na energie ako v iných krajinách, však podľa prezidenta AZZZ s kompenzáciou týchto nákladov prostredníctvom financií z predaja povoleniek rátajú, a pokiaľ ich nedostanú, môžu z ekonomických dôvodov zvažovať odchod zo Slovenska.
Napriek tomu, že výnos z dražieb emisných kvót je podľa zákona o obchodovaní s emisnými kvótami príjmom Environmentálneho fondu spadajúceho pod ministerstvo životného prostredia (MŽP) a táto legislatívna norma určuje rozdelenie tohto výnosu, MŽP ani ministerstvo hospodárstva nespresnili, koľko financií by mohli v tomto roku podniky z tohto balíka získať.
"Minimálne 30 % finančných prostriedkov z ročného výnosu by malo byť uvoľnených - a následne rozdelených - pre jednotlivé environmentálne účely, pričom 25 % sa má použiť na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam na kompenzácie nepriamych nákladov," ozrejmil rezort životného prostredia.
MŽP dodalo, že v tomto roku sa navyše 30 % z aukčného podielu Slovenska presunulo do modernizačného fondu. "Preto bude tento rok výnos z predaja emisných kvót formou dražieb nižší. Na účely schémy na kompenzácie nepriamych nákladov je určená suma tri milióny eur, ktoré budú po posúdení a schválení žiadostí o kompenzáciu, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, proporčne rozpočítané a vyplatené oprávneným žiadateľom," dodal rezort, podľa ktorého je v tejto fáze predčasné odhadovať výšku pomoci, vyplatenú jednotlivým oprávneným žiadateľom.
