Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek pripomenul, že v roku 2013 nepracovalo 46 % absolventov vysokých škôl v odbore, ktorý vyštudovalo, a v roku 2017 to bolo 57 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. júna (TASR) – V SR treba nastaviť rovnováhu medzi preferenciami maturantov a potrebami trhu práce. Povedal to v stredu Marián Marek, jeden z autorov Konceptu reformy terciárneho vzdelávania na Slovensku z pohľadu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Predstavil ju médiám s tým, že treba riešiť šesť základných problémových oblastí. Prvý viceprezident únie Mário Lelovský povedal, že koncept je východiskom pre diskusiu, do ktorej pozývajú na prvom mieste akademickú obec.
Lelovský ďalej uviedol, že ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) 24. mája na konferencii v parlamente sľúbila, že do konca júna začne pracovať skupina expertov. Tí by mali pracovať s konceptom tak, aby ešte tento rok boli pripravené východiská pre reálne kroky. "Zatiaľ sme termín od pani ministerky nedostali a o dva týždne je koniec júna," konštatoval a vyzval ju, aby sľub splnila. Každý rok príde na trh okolo 25.000 mladých ľudí, ktorí nezískajú zamestnanie v odbore, ktorý vyštudovali, doplnil.
O vysokoškolskom vzdelávaní Lelovský povedal, že na Slovensku je asi 90 % magisterského vzdelávania, 10 % bakalárskeho a 0 % vyššieho odborného vzdelávania. Podľa Mareka, spoluautora konceptu, chýbajú kratšie formy terciárneho vzdelávania, a to vyššie odborné. V krajinách OECD je vyššie odborné vzdelanie na úrovni okolo 15 % a dominuje v nich bakalárske štúdium, dodal.
Marek ku konceptu uviedol, že oblasťami, ktoré treba riešiť, sú financovanie subjektov terciárneho vzdelávania, prognózovanie potrieb trhu práce, hodnotenie maturantov, odmeňovanie pedagógov, pôžičky a štipendiá pre študentov a riadenie subjektov terciárneho vzdelávania. „Najdôležitejšia je zmena modelu financovania subjektov terciárneho vzdelávania, bez toho sa nepohneme ďalej. Štát by ňou vedel efektívne usmerňovať štruktúru absolventov, aby lepšie zodpovedala požiadavkám trhu práce," uviedol pre TASR Marek. Navyše by zmena mohla ušetriť približne 100 miliónov eur až 170 miliónov eur, ktoré by mohli smerovať do platov pedagógov.
Prezidentka Francúzsko-slovenskej obchodnej komory Martina Le Gall-Maláková uviedla, že treba koncept implementovať. Aby štáty prežili, treba podľa nej investovať do vzdelávania a inovácií, výskumu a vývoja. Prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Alexander Matušek pripomenul, že v roku 2013 nepracovalo 46 % absolventov vysokých škôl v odbore, ktorý vyštudovalo, a v roku 2017 to bolo 57 %. Ak niečo neurobíme, toto číslo sa bude zvyšovať, konštatoval.
Ku spoločnému vyhláseniu zamestnávateľov k reforme terciárneho vzdelávania (z 24.5.) sa v stredu pripojili Americká obchodná komora na Slovensku a Francúzsko-slovenská obchodná komora, počet jej signátorov sa zvýšil na osem. Vyhlásenie pred nimi podporili RÚZ, Slovenská obchodná a priemyselná komora, ZAP SR, Klub 500, IT Asociácia Slovenska a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Lelovský ďalej uviedol, že ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) 24. mája na konferencii v parlamente sľúbila, že do konca júna začne pracovať skupina expertov. Tí by mali pracovať s konceptom tak, aby ešte tento rok boli pripravené východiská pre reálne kroky. "Zatiaľ sme termín od pani ministerky nedostali a o dva týždne je koniec júna," konštatoval a vyzval ju, aby sľub splnila. Každý rok príde na trh okolo 25.000 mladých ľudí, ktorí nezískajú zamestnanie v odbore, ktorý vyštudovali, doplnil.
O vysokoškolskom vzdelávaní Lelovský povedal, že na Slovensku je asi 90 % magisterského vzdelávania, 10 % bakalárskeho a 0 % vyššieho odborného vzdelávania. Podľa Mareka, spoluautora konceptu, chýbajú kratšie formy terciárneho vzdelávania, a to vyššie odborné. V krajinách OECD je vyššie odborné vzdelanie na úrovni okolo 15 % a dominuje v nich bakalárske štúdium, dodal.
Marek ku konceptu uviedol, že oblasťami, ktoré treba riešiť, sú financovanie subjektov terciárneho vzdelávania, prognózovanie potrieb trhu práce, hodnotenie maturantov, odmeňovanie pedagógov, pôžičky a štipendiá pre študentov a riadenie subjektov terciárneho vzdelávania. „Najdôležitejšia je zmena modelu financovania subjektov terciárneho vzdelávania, bez toho sa nepohneme ďalej. Štát by ňou vedel efektívne usmerňovať štruktúru absolventov, aby lepšie zodpovedala požiadavkám trhu práce," uviedol pre TASR Marek. Navyše by zmena mohla ušetriť približne 100 miliónov eur až 170 miliónov eur, ktoré by mohli smerovať do platov pedagógov.
Prezidentka Francúzsko-slovenskej obchodnej komory Martina Le Gall-Maláková uviedla, že treba koncept implementovať. Aby štáty prežili, treba podľa nej investovať do vzdelávania a inovácií, výskumu a vývoja. Prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Alexander Matušek pripomenul, že v roku 2013 nepracovalo 46 % absolventov vysokých škôl v odbore, ktorý vyštudovalo, a v roku 2017 to bolo 57 %. Ak niečo neurobíme, toto číslo sa bude zvyšovať, konštatoval.
Ku spoločnému vyhláseniu zamestnávateľov k reforme terciárneho vzdelávania (z 24.5.) sa v stredu pripojili Americká obchodná komora na Slovensku a Francúzsko-slovenská obchodná komora, počet jej signátorov sa zvýšil na osem. Vyhlásenie pred nimi podporili RÚZ, Slovenská obchodná a priemyselná komora, ZAP SR, Klub 500, IT Asociácia Slovenska a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
