Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi potvrdil dohodu o pomoci Grécku.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 27. novembra (TASR) - Euroskupina, Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska centrálna banka (ECB) sa v Bruseli dohodli na ďalšej finančnej pomoci Grécku. Podľa agentúry DPA to dnes potvrdil šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi.
Ako informovala agentúra AP, v Bruseli sa zrodila dohoda, na základe ktorej sa grécky dlh do roku 2020 zredukuje na 124 percent HDP. Pôvodným cieľom bola redukcia dlhu na 120 percent HDP.
"Veľmi vítam dohodu šéfov rezortov financií eurozóny. Dohovor zmierni neistotu a posilní dôveru v Európu a Grécko," dodal Draghi. Dosiahnutím dohody po takmer 11 hodinách rokovaní môže Grécko, krajina, ktorú ohrozoval bankrot, rátať s uvoľnením ďalších záchranných úverov, píše DPA. Od leta čaká Grécko na uvoľnenie 31,5 milióna eur.
Predpokladom pre vyplatenie ďalších splátok pre Grécko bola aj dohoda zahraničných veriteľov na spoločnom balíku opatrení v záujme riešenia finančných problémov krajiny na dlhšie obdobie. Atény majú dostať o dva roky viac času na splnenie cieľov v súvislosti so svojím deficitom. Len do roku 2014 bude dodatočný dopyt predstavovať 14 miliárd eur. Do roku 2016 to bude takmer 33 miliárd eur, píše DPA.
Ako informovala agentúra AP, v Bruseli sa zrodila dohoda, na základe ktorej sa grécky dlh do roku 2020 zredukuje na 124 percent HDP. Pôvodným cieľom bola redukcia dlhu na 120 percent HDP.
"Veľmi vítam dohodu šéfov rezortov financií eurozóny. Dohovor zmierni neistotu a posilní dôveru v Európu a Grécko," dodal Draghi. Dosiahnutím dohody po takmer 11 hodinách rokovaní môže Grécko, krajina, ktorú ohrozoval bankrot, rátať s uvoľnením ďalších záchranných úverov, píše DPA. Od leta čaká Grécko na uvoľnenie 31,5 milióna eur.
Predpokladom pre vyplatenie ďalších splátok pre Grécko bola aj dohoda zahraničných veriteľov na spoločnom balíku opatrení v záujme riešenia finančných problémov krajiny na dlhšie obdobie. Atény majú dostať o dva roky viac času na splnenie cieľov v súvislosti so svojím deficitom. Len do roku 2014 bude dodatočný dopyt predstavovať 14 miliárd eur. Do roku 2016 to bude takmer 33 miliárd eur, píše DPA.
Dohoda o znížení dlhu Grécka počíta aj s výkupom dlhopisov
Podľa novej dohody grécka vláda bude môcť použiť požičané peniaze na odkúpenie vlastných dlhopisov, aby znížila zadlženosť. Konkrétne detaily a sumy takejto akcie (debt buy-back) neboli zverejnené. Tento program je však predpokladom pre ďalšie opatrenia.
Euroskupina navrhla zníženie úročenia bilaterálnych úverov, ktoré Grécku poskytli krajiny eurozóny v rámci prvého záchranného programu, o 100 bázických bodov.
Ďalším bodom je predĺženie splatnosti úverov - bilaterálnych pôžičiek od krajín eurozóny rovnako ako pôžičiek z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) - o 15 rokov. Vyplatenie úrokov v rámci úverov od EFSF sa má odložiť o 10 rokov. Len toto opatrenie má hodnotu 44 miliárd eur.
Keď Grécko dosiahne primárny rozpočtový prebytok a splní všetky podmienky, medzinárodní veritelia môžu uvažovať o ďalších opatreniach na zníženie celkového dlhu krajiny.
Euroskupina dúfa, že vďaka uvedeným opatreniam verejný dlh Atén do roku 2016 klesne na 175 % hrubého domáceho produktu (HDP) z takmer 190 % HDP v roku 2014. Do roku 2020 by sa mal dlh krajiny znížiť na 124 % HDP a do roku 2022 na menej než 110 % HDP.
Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa novej dohody grécka vláda bude môcť použiť požičané peniaze na odkúpenie vlastných dlhopisov, aby znížila zadlženosť. Konkrétne detaily a sumy takejto akcie (debt buy-back) neboli zverejnené. Tento program je však predpokladom pre ďalšie opatrenia.
Euroskupina navrhla zníženie úročenia bilaterálnych úverov, ktoré Grécku poskytli krajiny eurozóny v rámci prvého záchranného programu, o 100 bázických bodov.
Ďalším bodom je predĺženie splatnosti úverov - bilaterálnych pôžičiek od krajín eurozóny rovnako ako pôžičiek z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) - o 15 rokov. Vyplatenie úrokov v rámci úverov od EFSF sa má odložiť o 10 rokov. Len toto opatrenie má hodnotu 44 miliárd eur.
Keď Grécko dosiahne primárny rozpočtový prebytok a splní všetky podmienky, medzinárodní veritelia môžu uvažovať o ďalších opatreniach na zníženie celkového dlhu krajiny.
Euroskupina dúfa, že vďaka uvedeným opatreniam verejný dlh Atén do roku 2016 klesne na 175 % hrubého domáceho produktu (HDP) z takmer 190 % HDP v roku 2014. Do roku 2020 by sa mal dlh krajiny znížiť na 124 % HDP a do roku 2022 na menej než 110 % HDP.
Informovala o tom agentúra DPA.