Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa expertov to však také jednoduché nebude a ani mimoriadne dobré vzťahy v predchádzajúcich desaťročiach nemusia teraz zavážiť.
Autor TASR
Washington 1. februára (TASR) - Británia tradične patrí k najbližším spojencom USA, v nasledujúcom období však toto spojenectvo bude prechádzať náročnou skúškou. Tou budú rokovania o novej obchodnej dohode.
Britský premiér Boris Johnson chce dohodou s USA zmierniť dôsledky odchodu z Európskej únie, ktorá je najväčším obchodným partnerom Británie. Americký prezident Donald Trump kroky Johnsona podporuje a Londýnu prisľúbil "masívnu obchodnú dohodu".
Podľa expertov to však také jednoduché nebude a ani mimoriadne dobré vzťahy v predchádzajúcich desaťročiach nemusia teraz zavážiť. "Trump neplánuje robiť Johnsonovi žiadne láskavosti," povedala Amanda Sloatová zo spoločnosti Brookings Institution vo Washingtone. "Bez výrazných ústupkov zo strany Británie obchodnú dohodu nebude ochotný uzatvoriť," dodala.
Očakávané komplikácie naznačili už vyjadrenia amerického ministra financií Stevena Mnuchina. Minulý týždeň síce vyhlásil, že čo sa týka obchodnej dohody s Britániou, je optimista a nepochybuje, že bude uzatvorená ešte tento rok. Na druhej strane, počas ostatných rokovaní s britským ministrom financií Sajidom Javidom neustúpil Mnuchin v amerických požiadavkách ani o krok, uviedla agentúra Reuters.
Momentálne najväčšie napätie vyvoláva digitálna daň. Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose Mnuchin opätovne pohrozil zavedením vysokých ciel na dovoz áut po tom, ako Javid potvrdil, že Británia na zavedení digitálnej dane trvá. "Ak iné krajiny svojvoľne zavedú digitálnu daň voči našim firmám, zvážime svojvoľné zavedenie ciel na výrobcov áut," povedal Mnuchin.
Jeho slová vyvolali ostrú odozvu v britskej vláde. "Aby bolo jasné, britská daňová politika je záležitosťou britského ministra financií, nie USA, nie Európskej únie, ani nikoho iného," vyhlásila ministerka obchodu Liz Trussová.
Prípadné vysoké dovozné clá na autá zo strany USA by však britskú ekonomiku tvrdo zasiahli. V roku 2018 vyviezla krajina do USA osobné autá, motory, pneumatiky a iné komponenty približne za 11 miliárd USD (9,95 miliardy eur). Prioritou v rámci rokovaní o novej obchodnej dohode bude preto pre Londýn nielen zabránenie uvaleniu nových ciel, ale aj zrušenie terajších dovozných ciel na osobné autá vo výške 2,5 %.
Okrem toho má Londýn záujem aj o kontrakty a služby v rámci verejného obstarávania na štátnej a lokálnej úrovni, kam patrí napríklad pobrežná doprava. Tieto oblasti však spadajú pod americké zákony a obchodná dohoda sa ich pravdepodobne týkať nebude.
USA však majú požiadaviek omnoho viac. Podobne ako v prípade EÚ, aj v prípade Británie chce Washington lepší prístup amerických agroproduktov na trh, čo je pre Britov, dlhodobo preferujúcich prírodné potraviny, len ťažko stráviteľné. Američania požadujú zrušenie mnohých bariér, ako sú napríklad obmedzenia na dovoz chlórom ošetrovaných kurčiat, geneticky modifikovaných potravín a hovädzieho mäsa zo zvierat kŕmených hormónmi. Zatiaľ čo tieto produkty sú v USA bežné, v Británii, podobne ako inde v Európe, ich odmietajú.
Navyše, Spojené štáty od Londýna požadujú úplne otvorenie britského trhu americkým farmaceutickým produktom. To by si vyžadovalo zmeny v stanovovaní cien liekov zo strany britského Národného zdravotného systému (NHS), čo by mohlo zvýšiť ceny liekov v Británii. Analytici nepredpokladajú, že Británia by v tejto oblasti ustúpila. "Briti nedovolia na NHS siahať. To je červená čiara, za ktorú nie je možné ísť," povedal Sam Lowe z Centra pre európsku reformu v Londýne. Ako dodal, požiadavka na zvýšenie cien liekov by cez ministerstvo financií a daňových poplatníkov len ťažko prešla.
"Dosiahnutie zmysluplnej dohody bude mimoriadne náročné," povedal Jacob Funk Kirkegaard z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu vo Washingtone. "V mnohých otázkach majú totiž USA a Británia diametrálne odlišný postoj," dodal.
Podľa niektorých analytikov by najlepším riešením pre americkú vládu bolo uzatvorenie obmedzenej 1. fázy obchodnej dohody s Britániou tak, ako to Washington urobil v prípade Číny. Takáto dohoda by si podľa všetkého ani nevyžadovala súhlas Kongresu.
Pre Johnsona, a najmä Trumpa, ktorý sa uchádza o opätovné zvolenie do funkcie hlavy štátu, by to znamenalo krátkodobé politické víťazstvo, dodal Lowe. Takáto minidohoda by však mala veľmi ďaleko od alternatívy voči neobmedzenému prístupu Británie na trh Európskej únie, čo Johnson a Trump sľubovali.
(1 EUR = 1,1052 USD)
Britský premiér Boris Johnson chce dohodou s USA zmierniť dôsledky odchodu z Európskej únie, ktorá je najväčším obchodným partnerom Británie. Americký prezident Donald Trump kroky Johnsona podporuje a Londýnu prisľúbil "masívnu obchodnú dohodu".
Podľa expertov to však také jednoduché nebude a ani mimoriadne dobré vzťahy v predchádzajúcich desaťročiach nemusia teraz zavážiť. "Trump neplánuje robiť Johnsonovi žiadne láskavosti," povedala Amanda Sloatová zo spoločnosti Brookings Institution vo Washingtone. "Bez výrazných ústupkov zo strany Británie obchodnú dohodu nebude ochotný uzatvoriť," dodala.
Očakávané komplikácie naznačili už vyjadrenia amerického ministra financií Stevena Mnuchina. Minulý týždeň síce vyhlásil, že čo sa týka obchodnej dohody s Britániou, je optimista a nepochybuje, že bude uzatvorená ešte tento rok. Na druhej strane, počas ostatných rokovaní s britským ministrom financií Sajidom Javidom neustúpil Mnuchin v amerických požiadavkách ani o krok, uviedla agentúra Reuters.
Momentálne najväčšie napätie vyvoláva digitálna daň. Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose Mnuchin opätovne pohrozil zavedením vysokých ciel na dovoz áut po tom, ako Javid potvrdil, že Británia na zavedení digitálnej dane trvá. "Ak iné krajiny svojvoľne zavedú digitálnu daň voči našim firmám, zvážime svojvoľné zavedenie ciel na výrobcov áut," povedal Mnuchin.
Jeho slová vyvolali ostrú odozvu v britskej vláde. "Aby bolo jasné, britská daňová politika je záležitosťou britského ministra financií, nie USA, nie Európskej únie, ani nikoho iného," vyhlásila ministerka obchodu Liz Trussová.
Prípadné vysoké dovozné clá na autá zo strany USA by však britskú ekonomiku tvrdo zasiahli. V roku 2018 vyviezla krajina do USA osobné autá, motory, pneumatiky a iné komponenty približne za 11 miliárd USD (9,95 miliardy eur). Prioritou v rámci rokovaní o novej obchodnej dohode bude preto pre Londýn nielen zabránenie uvaleniu nových ciel, ale aj zrušenie terajších dovozných ciel na osobné autá vo výške 2,5 %.
Okrem toho má Londýn záujem aj o kontrakty a služby v rámci verejného obstarávania na štátnej a lokálnej úrovni, kam patrí napríklad pobrežná doprava. Tieto oblasti však spadajú pod americké zákony a obchodná dohoda sa ich pravdepodobne týkať nebude.
USA však majú požiadaviek omnoho viac. Podobne ako v prípade EÚ, aj v prípade Británie chce Washington lepší prístup amerických agroproduktov na trh, čo je pre Britov, dlhodobo preferujúcich prírodné potraviny, len ťažko stráviteľné. Američania požadujú zrušenie mnohých bariér, ako sú napríklad obmedzenia na dovoz chlórom ošetrovaných kurčiat, geneticky modifikovaných potravín a hovädzieho mäsa zo zvierat kŕmených hormónmi. Zatiaľ čo tieto produkty sú v USA bežné, v Británii, podobne ako inde v Európe, ich odmietajú.
Navyše, Spojené štáty od Londýna požadujú úplne otvorenie britského trhu americkým farmaceutickým produktom. To by si vyžadovalo zmeny v stanovovaní cien liekov zo strany britského Národného zdravotného systému (NHS), čo by mohlo zvýšiť ceny liekov v Británii. Analytici nepredpokladajú, že Británia by v tejto oblasti ustúpila. "Briti nedovolia na NHS siahať. To je červená čiara, za ktorú nie je možné ísť," povedal Sam Lowe z Centra pre európsku reformu v Londýne. Ako dodal, požiadavka na zvýšenie cien liekov by cez ministerstvo financií a daňových poplatníkov len ťažko prešla.
"Dosiahnutie zmysluplnej dohody bude mimoriadne náročné," povedal Jacob Funk Kirkegaard z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu vo Washingtone. "V mnohých otázkach majú totiž USA a Británia diametrálne odlišný postoj," dodal.
Podľa niektorých analytikov by najlepším riešením pre americkú vládu bolo uzatvorenie obmedzenej 1. fázy obchodnej dohody s Britániou tak, ako to Washington urobil v prípade Číny. Takáto dohoda by si podľa všetkého ani nevyžadovala súhlas Kongresu.
Pre Johnsona, a najmä Trumpa, ktorý sa uchádza o opätovné zvolenie do funkcie hlavy štátu, by to znamenalo krátkodobé politické víťazstvo, dodal Lowe. Takáto minidohoda by však mala veľmi ďaleko od alternatívy voči neobmedzenému prístupu Británie na trh Európskej únie, čo Johnson a Trump sľubovali.
(1 EUR = 1,1052 USD)
