Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Matečná ocenila, že komisár pre poľnohospodárstvo ministrov ubezpečil, že eurokomisia obavy berie vážne a ubezpečil ich, že pri rokovaniach bude dbať na záujmy európskeho agrorezortu.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 6. novembra (TASR) - EÚ nesmie pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami zabúdať na záujmy európskych poľnohospodárov. Skonštatovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v Bruseli.
Ministerka v rozhovore pre TASR upozornila, že predstavitelia agrorezortov z členských krajín EÚ sa zaoberali aj témou zahraničného obchodu v kontexte rozsiahlych obchodných dohôd, ktoré Brusel uzavrel napríklad s Kanadou (CETA), alebo sa chystá uzavrieť s Japonskom, Austráliou, Novým Zélandom či s Mercosurom, krajinami Južnej Ameriky.
"Tieto dohody, samozrejme, zasiahnu aj poľnohospodárstvo, a to v citlivých komoditách," upozornila ministerka. Spresnila, že z hľadiska európskych farmárov sú citlivými komoditami najmä hovädzie mäso, etanol, cukor, hydina a pre niektoré krajiny Únie je to aj med a víno.
Matečná v tejto súvislosti pripomenula, že Francúzsko pripravilo dokument pre Európsku komisiu, ku ktorému sa už pripojilo desať členských štátov, vrátane Slovenska, a ktorý exekutívu EÚ dôrazne upozorňuje, že jednala bez mandátu členských štátov ohľadom kvót na cukor, ktoré by mali byť predmetom obchodných dohôd.
Varovný prst pre eurokomisiu podľa ministerky znamená, že Brusel si musí uvedomiť, že lacnejší dovoz agrovýrobkov z tretích krajín pre európskych poľnohospodárov znamená zníženie konkurencieschopnosti.
"My v Európe máme veľmi tvrdé fytosanitárne a veterinárne opatrenia, a tiež starostlivosť o zvieratá. Poľnohospodári zo všetkých členských krajín Únie v posledných rokoch investovali nemalé financie, aby dodržali všetky prísne normy," uviedla.
Podľa jej slov Európania dokážu vyrobiť kvalitné potraviny s vysokou pridanou hodnotou, a preto sú namieste ich obavy z dovozu lacnejších produktov z krajín, kde poľnohospodári také prísne opatrenia nemusia urobiť. "Trváme na tom, že ak sa bude rokovať o týchto citlivých komoditách, malo by sa rokovať aj o podmienkach, za ktorých pestovatelia v danej krajine dopestujú svoje výrobky," uviedla.
Matečná ocenila, že komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan ministrov ubezpečil, že eurokomisia tieto obavy berie vážne a ubezpečil ich, že pri rokovaniach o obchodných dohodách bude dbať na záujmy európskeho agrorezortu.
Na druhej strane Matečná skonštatovala, že otváranie nových trhov a búranie obchodných bariér je šanca, ktorú by vo väčšej miere mali využiť aj slovenskí poľnohospodári. Pripomenula, že Slovensko menej exportuje a viac dováža, pričom naše obchodné saldo je v tomto okamihu na úrovni 1,3 miliardy eur.
"Obchodujeme výrazne so surovými produktmi ako je sušené mlieko, obilniny, jatočné polovičky. My nevyvážame produkty s pridanou hodnotou, to je naša slabina," opísala situáciu. Z hľadiska EÚ otváranie nových trhov považujú za dôležité najmä po tom, ako sme stratili veľké ruské trhy, pričom za najzaujímavejšie považuje exporty do Japonska. V každom prípade však EÚ musí pri každej obchodnej dohode dbať na obojstrannú výhodnosť a nezabúdať na citlivé komodity.
Ministerka v rozhovore pre TASR upozornila, že predstavitelia agrorezortov z členských krajín EÚ sa zaoberali aj témou zahraničného obchodu v kontexte rozsiahlych obchodných dohôd, ktoré Brusel uzavrel napríklad s Kanadou (CETA), alebo sa chystá uzavrieť s Japonskom, Austráliou, Novým Zélandom či s Mercosurom, krajinami Južnej Ameriky.
"Tieto dohody, samozrejme, zasiahnu aj poľnohospodárstvo, a to v citlivých komoditách," upozornila ministerka. Spresnila, že z hľadiska európskych farmárov sú citlivými komoditami najmä hovädzie mäso, etanol, cukor, hydina a pre niektoré krajiny Únie je to aj med a víno.
Matečná v tejto súvislosti pripomenula, že Francúzsko pripravilo dokument pre Európsku komisiu, ku ktorému sa už pripojilo desať členských štátov, vrátane Slovenska, a ktorý exekutívu EÚ dôrazne upozorňuje, že jednala bez mandátu členských štátov ohľadom kvót na cukor, ktoré by mali byť predmetom obchodných dohôd.
Varovný prst pre eurokomisiu podľa ministerky znamená, že Brusel si musí uvedomiť, že lacnejší dovoz agrovýrobkov z tretích krajín pre európskych poľnohospodárov znamená zníženie konkurencieschopnosti.
"My v Európe máme veľmi tvrdé fytosanitárne a veterinárne opatrenia, a tiež starostlivosť o zvieratá. Poľnohospodári zo všetkých členských krajín Únie v posledných rokoch investovali nemalé financie, aby dodržali všetky prísne normy," uviedla.
Podľa jej slov Európania dokážu vyrobiť kvalitné potraviny s vysokou pridanou hodnotou, a preto sú namieste ich obavy z dovozu lacnejších produktov z krajín, kde poľnohospodári také prísne opatrenia nemusia urobiť. "Trváme na tom, že ak sa bude rokovať o týchto citlivých komoditách, malo by sa rokovať aj o podmienkach, za ktorých pestovatelia v danej krajine dopestujú svoje výrobky," uviedla.
Matečná ocenila, že komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan ministrov ubezpečil, že eurokomisia tieto obavy berie vážne a ubezpečil ich, že pri rokovaniach o obchodných dohodách bude dbať na záujmy európskeho agrorezortu.
Na druhej strane Matečná skonštatovala, že otváranie nových trhov a búranie obchodných bariér je šanca, ktorú by vo väčšej miere mali využiť aj slovenskí poľnohospodári. Pripomenula, že Slovensko menej exportuje a viac dováža, pričom naše obchodné saldo je v tomto okamihu na úrovni 1,3 miliardy eur.
"Obchodujeme výrazne so surovými produktmi ako je sušené mlieko, obilniny, jatočné polovičky. My nevyvážame produkty s pridanou hodnotou, to je naša slabina," opísala situáciu. Z hľadiska EÚ otváranie nových trhov považujú za dôležité najmä po tom, ako sme stratili veľké ruské trhy, pričom za najzaujímavejšie považuje exporty do Japonska. V každom prípade však EÚ musí pri každej obchodnej dohode dbať na obojstrannú výhodnosť a nezabúdať na citlivé komodity.
