Novela upravuje tiež náležitosti výpovede z nájomného vzťahu vzniknutého podľa zákona o pôde a konkretizuje sa spôsob úhrady takto vzniknutého nájomného.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) - Reštituentom malých lesných pozemkov sa má umožniť ich obhospodarovanie. Uviedla to pre TASR po rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS) k vládnej novele zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorá smeruje do 2. čítania. Zákon by podľa nej mal byť účinný od konca septembra 2019.
"Zákon 229 z roku 1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ide v podstate o prvý reštitučný zákon, pri ktorom chceme, aby tí, ktorí prevzali reštitučné nároky v lesoch a les neobhospodarovali, tak aby im obhospodarovanie bolo umožnené," priblížila v pondelok agroministerka s tým, že novela zákona umožní obhospodarovanie lesa najmä drobným vlastníkom lesných pozemkov.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Petra Kicka sa novelou odstraňujú prekážky, ktoré existovali v tom, aby si najmä drobní vlastníci lesa mohli prevziať svoje pozemky do užívania. "Znižuje sa výmera, ktorú musia dosiahnuť, aby im mohli byť pozemky odovzdané. Oprávneným osobám sa ukladajú však aj povinnosti, a to napríklad zúčastniť sa na vytyčovaní pozemkov. Umožňuje sa užívať lesné pozemky aj viacerým obhospodarovateľom lesa v jednom poraste," doplnil Matečnú Kicko.
"Návrh novely podrobnejšie konkretizuje proces prinavrátenia užívacích práv k lesným pozemkom v nadväznosti na špecifiká lesníctva vyplývajúce zo zákona o lesoch," priblížil v predkladacej správe rezort pôdohospodárstva.
Novela upravuje tiež náležitosti výpovede z nájomného vzťahu vzniknutého podľa zákona o pôde a konkretizuje sa spôsob úhrady takto vzniknutého nájomného. Návrh zároveň umožňuje ukončiť nájomný vzťah aj inými spôsobmi, a to pozemkovými úpravami alebo dohodou.
Pri dohode sa ustanovenia upravujúce výpoveď, ako aj následný postup ukončenia nájomného vzťahu použijú podľa MPRV primerane, najmä z toho dôvodu, že dohoda je dvojstranná, čo umožňuje voľnosť v dojednaniach oboch strán. Avšak pri výpovedi ako jednostrannom právnom akte návrh zákona s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax jednoznačne definuje potrebné ustanovenia. Návrh tiež splnomocňuje na vydanie predpisu, podľa ktorého sa určí výška nájomného za nájomný vzťah vzniknutý podľa zákona o pôde.
Pôdohospodársky výbor sa v pondelok zaoberal aj legislatívou týkajúcou sa životného prostredia, a to vládnym návrhom zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov či novelou zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach. Výbor taktiež prerokoval návrh na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu (SPF).
"Zákon 229 z roku 1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ide v podstate o prvý reštitučný zákon, pri ktorom chceme, aby tí, ktorí prevzali reštitučné nároky v lesoch a les neobhospodarovali, tak aby im obhospodarovanie bolo umožnené," priblížila v pondelok agroministerka s tým, že novela zákona umožní obhospodarovanie lesa najmä drobným vlastníkom lesných pozemkov.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Petra Kicka sa novelou odstraňujú prekážky, ktoré existovali v tom, aby si najmä drobní vlastníci lesa mohli prevziať svoje pozemky do užívania. "Znižuje sa výmera, ktorú musia dosiahnuť, aby im mohli byť pozemky odovzdané. Oprávneným osobám sa ukladajú však aj povinnosti, a to napríklad zúčastniť sa na vytyčovaní pozemkov. Umožňuje sa užívať lesné pozemky aj viacerým obhospodarovateľom lesa v jednom poraste," doplnil Matečnú Kicko.
"Návrh novely podrobnejšie konkretizuje proces prinavrátenia užívacích práv k lesným pozemkom v nadväznosti na špecifiká lesníctva vyplývajúce zo zákona o lesoch," priblížil v predkladacej správe rezort pôdohospodárstva.
Novela upravuje tiež náležitosti výpovede z nájomného vzťahu vzniknutého podľa zákona o pôde a konkretizuje sa spôsob úhrady takto vzniknutého nájomného. Návrh zároveň umožňuje ukončiť nájomný vzťah aj inými spôsobmi, a to pozemkovými úpravami alebo dohodou.
Pri dohode sa ustanovenia upravujúce výpoveď, ako aj následný postup ukončenia nájomného vzťahu použijú podľa MPRV primerane, najmä z toho dôvodu, že dohoda je dvojstranná, čo umožňuje voľnosť v dojednaniach oboch strán. Avšak pri výpovedi ako jednostrannom právnom akte návrh zákona s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax jednoznačne definuje potrebné ustanovenia. Návrh tiež splnomocňuje na vydanie predpisu, podľa ktorého sa určí výška nájomného za nájomný vzťah vzniknutý podľa zákona o pôde.
Pôdohospodársky výbor sa v pondelok zaoberal aj legislatívou týkajúcou sa životného prostredia, a to vládnym návrhom zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov či novelou zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach. Výbor taktiež prerokoval návrh na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu (SPF).