Európska komisia v rámci svojich nástrojov a aktivít vyčleňuje financie vo výške 10 miliárd eur na zlepšenie využitia potenciálu biomasy a na podporu obehového biohospodárstva.
Autor TASR
Brusel 17. decembra (TASR) - Ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ v pondelok v Bruseli rokovali aj o biohospodárstve a negatívnom vplyve klimatických zmien a škodcov na európske lesy. Uviedla to pre TASR ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).
Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov podľa jej slov vníma biohospodárstvo, presnejšie obehové biohospodárstvo, ako významnú príležitosť pre rozvoj poľnohospodárskeho a lesníckeho sektora. "Vnímame to tak aj na Slovensku, aby sme dokázali vytvoriť vysokú pridanú hodnotu v prvovýrobe udržateľným zhodnotením prírodných zdrojov a stali sa konkurencieschopnejšími," uviedla ministerka.
Matečná upozornila na vysoké ambície, ktoré sú spojené s iniciatívou BIOEAST, ktorej aktívnym členom je aj Slovensko. "Budeme apelovať na Európsku komisiu, aby v novom programovacom období v rámci programu Horizon Europe vyčlenila financie aj pre náš región," povedala.
Európska komisia v rámci svojich nástrojov a aktivít vyčleňuje financie vo výške 10 miliárd eur na zlepšenie využitia potenciálu biomasy a na podporu obehového biohospodárstva. Exekutíva EÚ vytvorí aj špeciálny nástroj na politickú podporu pre región BIOEAST s cieľom pomôcť pri napredovaní v oblasti biohospodárstva.
Podľa ministerky ďalším dôležitým faktom je zahrnutie biohospodárstva medzi deväť špecifických cieľov budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Matečná upozornila, že obhospodarovatelia lesov vnímajú riziko v rozhodnutiach, ktoré obmedzujú až zakazujú lesnícke opatrenia na spracovanie poškodenej hmoty z titulu ochrany biodiverzity. Ide o trend presadzovania bezzásahového režimu aj mimo území s najprísnejším stupňom ochrany prírody.
Sú však skúsenosti, že takéto rozhodnutia vedú k ďalšiemu rozširovaniu škodcov. A tiež ku škodám na ekosystémových službách, ktoré lesy poskytujú, na samotnej ochrane prírody (chránený biotop, chránený druh) a aj na hodnote drevnej hmoty.
"Slovenská republika je jednou z krajín, v ktorej lesy sú v poslednom období poškodzované suchom, vetrovými kalamitami a premnožením podkôrneho hmyzu. Ide o alarmujúcu situáciu vzhľadom na to, že tieto poškodenia sa z roka na rok zvyšujú," opísala situáciu ministerka.
V tejto súvislosti pripomenula, že ochrana európskych lesov pred škodlivými činiteľmi a adaptácia lesov na zmenu klímy je jednou z prioritných oblastí aktuálneho programu iniciatívy FOREST EUROPE.
Slovensko je v súčasnosti predsedajúcou krajinou tejto organizácie. Zástupcovia vlád signatárskych strán FOREST EUROPE sa 6. decembra v Bratislave dohodli na ďalšom procesnom postupe k dosiahnutiu záväznej dohody o lesoch v Európe.
Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov podľa jej slov vníma biohospodárstvo, presnejšie obehové biohospodárstvo, ako významnú príležitosť pre rozvoj poľnohospodárskeho a lesníckeho sektora. "Vnímame to tak aj na Slovensku, aby sme dokázali vytvoriť vysokú pridanú hodnotu v prvovýrobe udržateľným zhodnotením prírodných zdrojov a stali sa konkurencieschopnejšími," uviedla ministerka.
Matečná upozornila na vysoké ambície, ktoré sú spojené s iniciatívou BIOEAST, ktorej aktívnym členom je aj Slovensko. "Budeme apelovať na Európsku komisiu, aby v novom programovacom období v rámci programu Horizon Europe vyčlenila financie aj pre náš región," povedala.
Európska komisia v rámci svojich nástrojov a aktivít vyčleňuje financie vo výške 10 miliárd eur na zlepšenie využitia potenciálu biomasy a na podporu obehového biohospodárstva. Exekutíva EÚ vytvorí aj špeciálny nástroj na politickú podporu pre región BIOEAST s cieľom pomôcť pri napredovaní v oblasti biohospodárstva.
Podľa ministerky ďalším dôležitým faktom je zahrnutie biohospodárstva medzi deväť špecifických cieľov budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Matečná upozornila, že obhospodarovatelia lesov vnímajú riziko v rozhodnutiach, ktoré obmedzujú až zakazujú lesnícke opatrenia na spracovanie poškodenej hmoty z titulu ochrany biodiverzity. Ide o trend presadzovania bezzásahového režimu aj mimo území s najprísnejším stupňom ochrany prírody.
Sú však skúsenosti, že takéto rozhodnutia vedú k ďalšiemu rozširovaniu škodcov. A tiež ku škodám na ekosystémových službách, ktoré lesy poskytujú, na samotnej ochrane prírody (chránený biotop, chránený druh) a aj na hodnote drevnej hmoty.
"Slovenská republika je jednou z krajín, v ktorej lesy sú v poslednom období poškodzované suchom, vetrovými kalamitami a premnožením podkôrneho hmyzu. Ide o alarmujúcu situáciu vzhľadom na to, že tieto poškodenia sa z roka na rok zvyšujú," opísala situáciu ministerka.
V tejto súvislosti pripomenula, že ochrana európskych lesov pred škodlivými činiteľmi a adaptácia lesov na zmenu klímy je jednou z prioritných oblastí aktuálneho programu iniciatívy FOREST EUROPE.
Slovensko je v súčasnosti predsedajúcou krajinou tejto organizácie. Zástupcovia vlád signatárskych strán FOREST EUROPE sa 6. decembra v Bratislave dohodli na ďalšom procesnom postupe k dosiahnutiu záväznej dohody o lesoch v Európe.