Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kľúčovými zdrojmi v nasledujúcom období budú podľa analytikov možnosti čerpania zdrojov z plánu obnovy a možnosti financovania projektov z CEF fondov.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) – Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR pripravilo spolu s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) zoznam priorít v obnove a rozvoji železničnej infraštruktúry. Informuje o tom rezort dopravy na svojej webovej stránke. Dokument ukazuje, do čoho treba v nasledujúcich rokoch investovať.
"Tak, ako som pri príchode na ministerstvo sľúbil, mojím cieľom je riadiť sa objektívnymi analýzami, ktoré prinesú Slovensku najvyššiu hodnotu za peniaze. Tento zoznam nám a širokej verejnosti jasne ukazuje, do čoho a koľko peňazí máme v nasledujúcich rokoch investovať tak, aby sme zlepšili stav železničnej infraštruktúry a vďaka tomu presvedčili ľudí, že cestovanie vlakmi je najrýchlejší, najbezpečnejší a najekologickejší spôsob dopravy," poznamenal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
Analytici ÚHP navrhli metodiku, na základe ktorej vznikol zoznam prevažne projektov obnovy a revitalizácie existujúcej železničnej siete. Výber priorít podľa rezortu dopravy zohľadňuje kritériá a dopravné hľadisko, stav trate a spoločenský prínos projektov. Nadväzujúci plán realizácie, tzv. harmonogram, už zohľadní aj pripravenosť projektov, kapacity štátu pripraviť projekty a rozpočtové možnosti. Analytici zároveň odporúčajú pripraviť aj tzv. rezervné projekty pre prípad, že by sa realizácia prioritných projektov zdržala.
Z materiálu ÚHP vyplýva, že jednotlivé projekty sú v zozname rozdelené do štyroch kategórií podľa typu intervencie alebo významu. Kategória 1 predstavuje revitalizáciu tratí v zlom stave. V kategórii 2 sú projekty zavádzania diaľkového riadenia dopravy a projekty zamerané na odstránenie úzkych miest na železničnej infraštruktúre. Kategória 3 predstavuje modernizáciu siete TEN-T. Kategória 4 s názvom Ostatný rozvoj zahŕňa projekty modernizácie a rozvoja ďalších tratí mimo základnej TEN-T core siete s rôznym stupňom intervencie. Sem sú zaradené projekty, ako je elektrifikácia tratí, zvyšovanie rýchlosti, výstavba nových zastávok a podobne. Pre poradie kategórií platí ich číselná hodnota.
Medzi projekty revitalizácie tratí sú v zozname na predných priečkach umiestnené projekty Bratislava – Senec, Bratislava – Kvetoslavov, Devínska Nová Ves – Malacky, ale napríklad aj Galanta – Palárikovo a uzol Žilina. Do popredia sa v tejto kategórii dostali tiež projekty, ako je Poprad – Štrba (Lučivná) či Košice – Kysak.
ÚHP zároveň v materiáli konštatuje, že dostupné zdroje na rozvoj železničnej infraštruktúry bez nákladov na údržbu do roku 2030 sú približne 0,33 % HDP ročne (334 miliónov eur). Pri započítaní ďalších pozitívnych rizík odhadu môžu zdroje dosiahnuť približne 0,43 % HDP ročne (434 miliónov eur). Kľúčovými zdrojmi v nasledujúcom období budú podľa analytikov možnosti čerpania zdrojov z plánu obnovy a možnosti financovania projektov z CEF fondov.
Úlohou rezortu dopravy a správcu železničnej infraštruktúry Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je teraz pripraviť a zverejniť záväzný harmonogram priorít a v spolupráci s ministerstvom financií zabezpečiť potrebné finančné zdroje na jeho realizáciu.
"Tak, ako som pri príchode na ministerstvo sľúbil, mojím cieľom je riadiť sa objektívnymi analýzami, ktoré prinesú Slovensku najvyššiu hodnotu za peniaze. Tento zoznam nám a širokej verejnosti jasne ukazuje, do čoho a koľko peňazí máme v nasledujúcich rokoch investovať tak, aby sme zlepšili stav železničnej infraštruktúry a vďaka tomu presvedčili ľudí, že cestovanie vlakmi je najrýchlejší, najbezpečnejší a najekologickejší spôsob dopravy," poznamenal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
Analytici ÚHP navrhli metodiku, na základe ktorej vznikol zoznam prevažne projektov obnovy a revitalizácie existujúcej železničnej siete. Výber priorít podľa rezortu dopravy zohľadňuje kritériá a dopravné hľadisko, stav trate a spoločenský prínos projektov. Nadväzujúci plán realizácie, tzv. harmonogram, už zohľadní aj pripravenosť projektov, kapacity štátu pripraviť projekty a rozpočtové možnosti. Analytici zároveň odporúčajú pripraviť aj tzv. rezervné projekty pre prípad, že by sa realizácia prioritných projektov zdržala.
Z materiálu ÚHP vyplýva, že jednotlivé projekty sú v zozname rozdelené do štyroch kategórií podľa typu intervencie alebo významu. Kategória 1 predstavuje revitalizáciu tratí v zlom stave. V kategórii 2 sú projekty zavádzania diaľkového riadenia dopravy a projekty zamerané na odstránenie úzkych miest na železničnej infraštruktúre. Kategória 3 predstavuje modernizáciu siete TEN-T. Kategória 4 s názvom Ostatný rozvoj zahŕňa projekty modernizácie a rozvoja ďalších tratí mimo základnej TEN-T core siete s rôznym stupňom intervencie. Sem sú zaradené projekty, ako je elektrifikácia tratí, zvyšovanie rýchlosti, výstavba nových zastávok a podobne. Pre poradie kategórií platí ich číselná hodnota.
Medzi projekty revitalizácie tratí sú v zozname na predných priečkach umiestnené projekty Bratislava – Senec, Bratislava – Kvetoslavov, Devínska Nová Ves – Malacky, ale napríklad aj Galanta – Palárikovo a uzol Žilina. Do popredia sa v tejto kategórii dostali tiež projekty, ako je Poprad – Štrba (Lučivná) či Košice – Kysak.
ÚHP zároveň v materiáli konštatuje, že dostupné zdroje na rozvoj železničnej infraštruktúry bez nákladov na údržbu do roku 2030 sú približne 0,33 % HDP ročne (334 miliónov eur). Pri započítaní ďalších pozitívnych rizík odhadu môžu zdroje dosiahnuť približne 0,43 % HDP ročne (434 miliónov eur). Kľúčovými zdrojmi v nasledujúcom období budú podľa analytikov možnosti čerpania zdrojov z plánu obnovy a možnosti financovania projektov z CEF fondov.
Úlohou rezortu dopravy a správcu železničnej infraštruktúry Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je teraz pripraviť a zverejniť záväzný harmonogram priorít a v spolupráci s ministerstvom financií zabezpečiť potrebné finančné zdroje na jeho realizáciu.
