Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstavba ropovodu Družba sa začala 10. decembra 1960 v Samare, v juhovýchodnom Rusku, kde sa zbiehajú ďalšie ropovody zo Sibíri, Uralu a Kazachstanu.
Autor TASR
Moskva/Bratislava 18. decembra (TASR) - Pred 55 rokmi 18. decembra 1959 bola v Moskve (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR) podpísaná medzivládna dohoda o výstavbe ropovodu Družba. Ropovod Družba (v preklade ropovod Priateľstva) je najdlhším ropovodom na svete.
Výstavba ropovodu Družba sa začala 10. decembra 1960 v Samare, v juhovýchodnom Rusku, kde sa zbiehajú ďalšie ropovody zo Sibíri, Uralu a Kazachstanu. Prvá vetva ropovodu vedie západným smerom z Ruska cez Bielorusko, kde sa rozdvojuje na severnú časť, ktorá pokračuje cez Poľsko do východnej časti Nemecka a tiež do pobaltských štátov. Z Bieloruska pokračuje ropovod južným smerom cez západnú Ukrajinu na Slovensko, do Maďarska a Česka. Druhá vetva ropovodu zásobuje z Ruska ukrajinské pobrežie Čierneho mora.
Po rozpade ZSSR zaniklo ministerstvo, ktoré dovtedy spravovalo ropný priemysel. V roku 1991 vznikla spoločnosť Transnefť, ktorá dodnes v Rusku prevádzkuje ropovod Družba so 100 percentnou účasťou štátu. Celý ropovod má dĺžku cca 50.000 kilometrov. Družba vstupuje na územie Slovenska, na ktorom sa nachádza päť prečerpávacích staníc, na hranici s Ukrajinou. Priemer potrubí ropovodu v hlavných úsekoch je 500 a 700 milimetrov.
Prvé tony ropy prišli do bývalého Československa 3. februára 1962. Ruská ropa na Slovensku prúdi na spracovanie do bratislavskej rafinérie Slovnaft. Celkovo dopravila Družba do Slovnaftu za uplynulé obdobie viac ako 300 miliónov ton ropy.
Ropovod Družba sa na území Slovenskej republiky rozdeľuje. Jedna časť pokračuje do Českej republiky. Druhým ropovodom je pôvodná vetva ropovodu Družba vedúca zo Šiah do Maďarska. Na maďarskom území sa táto vetva napája na ropovod Adria.
Jediným prevádzkovateľom ropovodného systému v SR je akciová spoločnosť Transpetrol. Zaoberá sa prepravou ropy a jej skladovaním pre svojich odberateľov a pre Správu Štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR. V roku 2002 získala strategický 49 percentný balík akcií v Transpetrole ruská ropná spoločnosť Jukos Oil Company, pričom štát si ponechal majoritný 51 percentný podiel. K spätnému odkúpeniu akcií došlo 26. marca 2009 za 240 miliónov USD (176,38 milióna eur).
Výstavba ropovodu Družba sa začala 10. decembra 1960 v Samare, v juhovýchodnom Rusku, kde sa zbiehajú ďalšie ropovody zo Sibíri, Uralu a Kazachstanu. Prvá vetva ropovodu vedie západným smerom z Ruska cez Bielorusko, kde sa rozdvojuje na severnú časť, ktorá pokračuje cez Poľsko do východnej časti Nemecka a tiež do pobaltských štátov. Z Bieloruska pokračuje ropovod južným smerom cez západnú Ukrajinu na Slovensko, do Maďarska a Česka. Druhá vetva ropovodu zásobuje z Ruska ukrajinské pobrežie Čierneho mora.
Po rozpade ZSSR zaniklo ministerstvo, ktoré dovtedy spravovalo ropný priemysel. V roku 1991 vznikla spoločnosť Transnefť, ktorá dodnes v Rusku prevádzkuje ropovod Družba so 100 percentnou účasťou štátu. Celý ropovod má dĺžku cca 50.000 kilometrov. Družba vstupuje na územie Slovenska, na ktorom sa nachádza päť prečerpávacích staníc, na hranici s Ukrajinou. Priemer potrubí ropovodu v hlavných úsekoch je 500 a 700 milimetrov.
Prvá ropa k nám dorazila v roku 1962
Prvé tony ropy prišli do bývalého Československa 3. februára 1962. Ruská ropa na Slovensku prúdi na spracovanie do bratislavskej rafinérie Slovnaft. Celkovo dopravila Družba do Slovnaftu za uplynulé obdobie viac ako 300 miliónov ton ropy.
Ropovod Družba sa na území Slovenskej republiky rozdeľuje. Jedna časť pokračuje do Českej republiky. Druhým ropovodom je pôvodná vetva ropovodu Družba vedúca zo Šiah do Maďarska. Na maďarskom území sa táto vetva napája na ropovod Adria.
Jediným prevádzkovateľom ropovodného systému v SR je akciová spoločnosť Transpetrol. Zaoberá sa prepravou ropy a jej skladovaním pre svojich odberateľov a pre Správu Štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR. V roku 2002 získala strategický 49 percentný balík akcií v Transpetrole ruská ropná spoločnosť Jukos Oil Company, pričom štát si ponechal majoritný 51 percentný podiel. K spätnému odkúpeniu akcií došlo 26. marca 2009 za 240 miliónov USD (176,38 milióna eur).
