Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento rok by sa miera inflácie v Chorvátsku mala spomaliť na 7,5 %.
Autor TASR
Záhreb 1. júla (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) zlepšil prognózu vývoja chorvátskej ekonomiky v tomto roku. Za ostatné dva mesiace tak urobil už po druhý raz. TASR o tom informuje na základe správy chorvátskej agentúry Hina.
Ekonomika Chorvátska by podľa najnovšej prognózy fondu mala tento rok vzrásť o 2,4 %, zatiaľ čo v májovom odhade fond uvádzal rast o 2,2 %. V apríli MMF stanovil tohtoročný rast chorvátskeho hospodárstva na úrovni 1,7 %.
V porovnaní s rokom 2022 to však stále bude znamenať výrazné spomalenie rastu. Dôvodom je slabší zahraničný dopyt, sprísňovanie podmienok na finančných trhoch a vysoká neistota vo svete.
Hrubý domáci produkt (HDP) Chorvátska vzrástol vlani o 6,2 %, pričom ekonomiku potiahli najmä domáci dopyt a cestovný ruch. Krajina zaznamenala podstatné zlepšenie svojej fiškálnej pozície, najmä verejný dlh výrazne klesol a dosiahol 69 % HDP. To je nižšia hodnota než v období pred nástupom pandémie nového koronavírusu. Na druhej strane, rastúce ceny energií a potravín vyhnali infláciu v novembri na rekordných 13,5 %. Odvtedy sa rast spotrebiteľských cien spomaľoval a v júni dosiahol 7,7 %, čo je najnižšia inflácia za 15 mesiacov.
Tento rok by sa miera inflácie v Chorvátsku mala spomaliť na 7,5 %. V tomto trende by mala pokračovať aj v nasledujúcom roku a k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni 2 % by sa mohla dostať v závere roka 2025. MMF zároveň uviedol, že vstup Chorvátska do eurozóny nemal na rast cien výraznejší vplyv.
Ekonomické vyhliadky však budú závisieť od viacerých faktorov. K rizikám, ktoré môžu vývoj chorvátskej ekonomiky ovplyvniť negatívne, patrí zintenzívnenie bojov na Ukrajine, opätovný rast cien komodít a zrýchlenie inflácie, výraznejšia globálna či regionálna recesia a väčšie sprísnenie finančných podmienok v porovnaní s pôvodnými očakávaniami. Na druhej strane, prijatie eura a vstup do schengenského priestoru môžu znamenať výraznú podporu pre chorvátsky cestovný ruch, obchod a investície.
Ekonomika Chorvátska by podľa najnovšej prognózy fondu mala tento rok vzrásť o 2,4 %, zatiaľ čo v májovom odhade fond uvádzal rast o 2,2 %. V apríli MMF stanovil tohtoročný rast chorvátskeho hospodárstva na úrovni 1,7 %.
V porovnaní s rokom 2022 to však stále bude znamenať výrazné spomalenie rastu. Dôvodom je slabší zahraničný dopyt, sprísňovanie podmienok na finančných trhoch a vysoká neistota vo svete.
Hrubý domáci produkt (HDP) Chorvátska vzrástol vlani o 6,2 %, pričom ekonomiku potiahli najmä domáci dopyt a cestovný ruch. Krajina zaznamenala podstatné zlepšenie svojej fiškálnej pozície, najmä verejný dlh výrazne klesol a dosiahol 69 % HDP. To je nižšia hodnota než v období pred nástupom pandémie nového koronavírusu. Na druhej strane, rastúce ceny energií a potravín vyhnali infláciu v novembri na rekordných 13,5 %. Odvtedy sa rast spotrebiteľských cien spomaľoval a v júni dosiahol 7,7 %, čo je najnižšia inflácia za 15 mesiacov.
Tento rok by sa miera inflácie v Chorvátsku mala spomaliť na 7,5 %. V tomto trende by mala pokračovať aj v nasledujúcom roku a k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni 2 % by sa mohla dostať v závere roka 2025. MMF zároveň uviedol, že vstup Chorvátska do eurozóny nemal na rast cien výraznejší vplyv.
Ekonomické vyhliadky však budú závisieť od viacerých faktorov. K rizikám, ktoré môžu vývoj chorvátskej ekonomiky ovplyvniť negatívne, patrí zintenzívnenie bojov na Ukrajine, opätovný rast cien komodít a zrýchlenie inflácie, výraznejšia globálna či regionálna recesia a väčšie sprísnenie finančných podmienok v porovnaní s pôvodnými očakávaniami. Na druhej strane, prijatie eura a vstup do schengenského priestoru môžu znamenať výraznú podporu pre chorvátsky cestovný ruch, obchod a investície.
