Francúzsky prezident Francois Hollande v tejto súvislosti vyhlásil, že je potrebné urobiť všetko pre dosiahnutie kompromisnej dohody s gréckou vládou ešte pred začiatkom summitu.
Autor TASR
Berlín 20. júna (TASR) - Mimoriadny summit lídrov eurozóny, ktorý sa uskutoční v pondelok 22. júna, môže vyriešiť grécku krízu len vtedy, ak sa najprv dohodne vláda v Aténach s veriteľmi. Bez dohody bude tento summit v podstate len poradou. Uviedla dnes nemecká kancelárka Angela Merkelová. Informovala o tom agentúra Reuters.
Očakáva sa, že cez víkend budú rokovania pokračovať "v zákulisí" v snahe nájsť dohodu ešte pred summitom.
Francúzsky prezident Francois Hollande v tejto súvislosti vyhlásil, že je potrebné urobiť všetko pre dosiahnutie kompromisnej dohody s gréckou vládou ešte pred začiatkom summitu. Pripomenul však, že dohoda musí byť v súlade s pravidlami Európskej únie.
Podľa zdroja blízkeho francúzskemu prezidentovi, Hollande a Merkelová v krátkom telefonickom rozhovore "zosumarizovali" vývoj gréckej krízy. Lídri dvoch najväčších ekonomík eurozóny sa zhodli na tom, že dni do pondelkového summitu je potrebné využiť a pokúsiť sa dosiahnuť posun v rokovaniach medzi Gréckom a inštitúciami, ktoré zastupujú veriteľov (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia).
Prezident Hollande upozornil, že mimoriadny summit bude rozhodujúci a skonštatoval, že nechce, aby sa lídri zišli len preto, aby dospeli k záveru, že sa im dohodu nepodarilo dosiahnuť.
Predseda Európskej rady Donald Tusk zvolal na pondelok 22. júna mimoriadny summit hláv štátov a vlád eurozóny po tom, ako štvrtkové (18.6.) rokovania ministrov financií menovej únie v Luxemburgu nepriniesli žiadny výsledok.
Rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi viaznu od februára, keď sa obe strany dohodli na predĺžení záchranného programu do konca júna. Ale podmienkou pre uvoľnenie peňazí zo záchranného balíka sú reformy, najmä v oblasti dôchodkového systému, daní a pracovného trhu, s ktorými grécka ľavicová vláda nesúhlasí.
Grécko musí do konca júna uhradiť Medzinárodnému menovému fondu splátku vo výše takmer 1,6 miliardy eur.
Slovenský premiér Robert Fico, ktorý sa v piatok 19. júna stretol v Bratislave s prezidentom Hollandom aj s britským premiérom Davidom Cameronom, uviedol, že Bratislava si želá, aby Grécko zostalo v eurozóne, ale nie za každú cenu. Je preto pripravená aj na krízový scenár. A dodal, že Slovensko bude trvať na tom, aby si Grécko "splnilo domáce úlohy".
Grécko už avizovalo, že sa pokúsi predložiť veriteľom nové návrhy. Zatiaľ však nie je jasné, či krajne ľavicová vláda v Aténach, ktorá zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že ukončí reformy a úsporné opatrenia, je ochotná ustúpiť, aby zabezpečila krajine dohodu. Ani to, aké dodatočné ponuky chce veriteľom predložiť.
"Pokúsime sa doplniť svoje návrhy, aby sme sa dostali bližšie k dohode," povedal štátny tajomník Alekos Flaburaris pre ranné vysielanie televízie Mega.
"Nepôjdeme tam so starými návrhmi," spresnil a dodal, že Grécko urobilo kus práce a uvidí, či sa priblížilo k predstavám veriteľov natoľko, aby mohli obe strany uzavrieť dohodu.
Očakáva sa, že cez víkend budú rokovania pokračovať "v zákulisí" v snahe nájsť dohodu ešte pred summitom.
Francúzsky prezident Francois Hollande v tejto súvislosti vyhlásil, že je potrebné urobiť všetko pre dosiahnutie kompromisnej dohody s gréckou vládou ešte pred začiatkom summitu. Pripomenul však, že dohoda musí byť v súlade s pravidlami Európskej únie.
Podľa zdroja blízkeho francúzskemu prezidentovi, Hollande a Merkelová v krátkom telefonickom rozhovore "zosumarizovali" vývoj gréckej krízy. Lídri dvoch najväčších ekonomík eurozóny sa zhodli na tom, že dni do pondelkového summitu je potrebné využiť a pokúsiť sa dosiahnuť posun v rokovaniach medzi Gréckom a inštitúciami, ktoré zastupujú veriteľov (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia).
Prezident Hollande upozornil, že mimoriadny summit bude rozhodujúci a skonštatoval, že nechce, aby sa lídri zišli len preto, aby dospeli k záveru, že sa im dohodu nepodarilo dosiahnuť.
Predseda Európskej rady Donald Tusk zvolal na pondelok 22. júna mimoriadny summit hláv štátov a vlád eurozóny po tom, ako štvrtkové (18.6.) rokovania ministrov financií menovej únie v Luxemburgu nepriniesli žiadny výsledok.
Rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi viaznu od februára, keď sa obe strany dohodli na predĺžení záchranného programu do konca júna. Ale podmienkou pre uvoľnenie peňazí zo záchranného balíka sú reformy, najmä v oblasti dôchodkového systému, daní a pracovného trhu, s ktorými grécka ľavicová vláda nesúhlasí.
Grécko musí do konca júna uhradiť Medzinárodnému menovému fondu splátku vo výše takmer 1,6 miliardy eur.
Slovenský premiér Robert Fico, ktorý sa v piatok 19. júna stretol v Bratislave s prezidentom Hollandom aj s britským premiérom Davidom Cameronom, uviedol, že Bratislava si želá, aby Grécko zostalo v eurozóne, ale nie za každú cenu. Je preto pripravená aj na krízový scenár. A dodal, že Slovensko bude trvať na tom, aby si Grécko "splnilo domáce úlohy".
Grécko už avizovalo, že sa pokúsi predložiť veriteľom nové návrhy. Zatiaľ však nie je jasné, či krajne ľavicová vláda v Aténach, ktorá zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že ukončí reformy a úsporné opatrenia, je ochotná ustúpiť, aby zabezpečila krajine dohodu. Ani to, aké dodatočné ponuky chce veriteľom predložiť.
"Pokúsime sa doplniť svoje návrhy, aby sme sa dostali bližšie k dohode," povedal štátny tajomník Alekos Flaburaris pre ranné vysielanie televízie Mega.
"Nepôjdeme tam so starými návrhmi," spresnil a dodal, že Grécko urobilo kus práce a uvidí, či sa priblížilo k predstavám veriteľov natoľko, aby mohli obe strany uzavrieť dohodu.