Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér Tsipras už prepustil šéfov štátnej privatizačnej agentúry a zastavil privatizáciu viacerých podnikov.
Autor TASR
Berlín 31. januára (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová nepredpokladá, že Grécko dosiahne odpustenie ďalšej časti svojho dlhu. Uviedla to pre hamburské noviny Hamburger Abendblatt. Informoval o tom portál RTÉ, podľa ktorého jej slová ešte zvýšia napätie medzi novou gréckou vládou a jej veriteľmi.
Merkelová pripomenula, že súkromní veritelia pred pár rokmi výrazne znížili dlh Grécka. Banky a iní súkromní investori akceptovali veľké straty z hodnoty gréckych cenných papierov v rámci druhého záchranného balíka pre zadlženú krajinu. Nemecká kancelárka preto nepočíta s ďalším odpustením dlhu Grécku.
Vyhlásila tiež, že Európa bude aj naďalej demonštrovať svoju solidaritu s Gréckom aj s inými krajinami, ktoré tvrdo zasiahla dlhová kríza, ak budú zavádzať reformy a úsporné opatrenia na ozdravenie svojich verejných financií.
Nová grécka vláda na čele s lídrom krajne ľavicovej strany Syriza Alexisom Tsiprasom začala v piatok (30.1.) sériu rokovaní s európskymi partnermi o záchrannom balíku. Grécky kabinet pritom odmieta predĺžiť záchranný program aj spoluprácu s medzinárodnými inšpektormi, ktorí dozerajú na plnenie úverových podmienok.
Premiér Tsipras už prepustil šéfov štátnej privatizačnej agentúry a zastavil privatizáciu viacerých podnikov.
Predaj štátnych aktív je pritom jednou z podmienok záchranného balíka v celkovej výške 240 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu, ktorý Grécku pomohol vyhnúť sa bankrotu. Cieľom reforiem, škrtov vo výdavkoch štátu a privatizácie je pritom znížiť dlh Grécka a naštartovať ekonomiku. Verejnosť sa ale od začiatku búrila proti úsporným programom. Tsipras v kampani pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnili 25. januára, sľúbil, že ukončí politiku úspor a bude rokovať s veriteľmi o nových podmienkach záchranného programu.
Nový minister financií Janis Varufakis sa v piatok stretol s Jeroenom Dijsselbloemom, šéfom Euroskupiny, združenia ministrov financií eurozóny. Ale aj keď obaja politici označili svoje rokovania za konštruktívne, médiá v Atánach na základe "reči ich tela" po skončení niekoľkohodinového stretnutia skonštatovali, že ich strnulý postoj svedčil skôr o tom, že sa im nepodarilo nájsť východisko a preklenúť rozdiely v názoroch.
Merkelová pripomenula, že súkromní veritelia pred pár rokmi výrazne znížili dlh Grécka. Banky a iní súkromní investori akceptovali veľké straty z hodnoty gréckych cenných papierov v rámci druhého záchranného balíka pre zadlženú krajinu. Nemecká kancelárka preto nepočíta s ďalším odpustením dlhu Grécku.
Vyhlásila tiež, že Európa bude aj naďalej demonštrovať svoju solidaritu s Gréckom aj s inými krajinami, ktoré tvrdo zasiahla dlhová kríza, ak budú zavádzať reformy a úsporné opatrenia na ozdravenie svojich verejných financií.
Nová grécka vláda na čele s lídrom krajne ľavicovej strany Syriza Alexisom Tsiprasom začala v piatok (30.1.) sériu rokovaní s európskymi partnermi o záchrannom balíku. Grécky kabinet pritom odmieta predĺžiť záchranný program aj spoluprácu s medzinárodnými inšpektormi, ktorí dozerajú na plnenie úverových podmienok.
Premiér Tsipras už prepustil šéfov štátnej privatizačnej agentúry a zastavil privatizáciu viacerých podnikov.
Predaj štátnych aktív je pritom jednou z podmienok záchranného balíka v celkovej výške 240 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu, ktorý Grécku pomohol vyhnúť sa bankrotu. Cieľom reforiem, škrtov vo výdavkoch štátu a privatizácie je pritom znížiť dlh Grécka a naštartovať ekonomiku. Verejnosť sa ale od začiatku búrila proti úsporným programom. Tsipras v kampani pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnili 25. januára, sľúbil, že ukončí politiku úspor a bude rokovať s veriteľmi o nových podmienkach záchranného programu.
Nový minister financií Janis Varufakis sa v piatok stretol s Jeroenom Dijsselbloemom, šéfom Euroskupiny, združenia ministrov financií eurozóny. Ale aj keď obaja politici označili svoje rokovania za konštruktívne, médiá v Atánach na základe "reči ich tela" po skončení niekoľkohodinového stretnutia skonštatovali, že ich strnulý postoj svedčil skôr o tom, že sa im nepodarilo nájsť východisko a preklenúť rozdiely v názoroch.
