Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát by mal mať podľa organizácií konkrétny plán, ako na pomoc zraniteľným domácnostiam.
Autor TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) – Do energetickej chudoby sa môže podľa koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby zverejnenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prepadnúť až 24 % domácností Slovenska. Je kľúčové, aby inštitúcie verejnej správy aj v spolupráci so samosprávami odstránili kompetenčné medzery a začali na poskytnutí pomoci energeticky chudobným domácnostiam systematicky spolupracovať, upozornila v piatok Únia miest Slovenska (ÚMS) spolu so Spoločnosťou ochrany spotrebiteľov (SOS).
"ÚMS a SOS považujú za dôležité, aby riešenia boli adresné a systematické. Je zároveň potrebné sústrediť sa na sprístupnenie lacnejších obnoviteľných zdrojov energie a samovýroby energie aj zraniteľným domácnostiam," upozornili organizácie. Aj tam je však podľa SOS a ÚMS nevyhnutná spolupráca zo strany štátu, ktorý by mal vytvoriť vhodné prostredie na rozvoj energetickej sebestačnosti a efektívnosti Slovenska aj podporou smerom k samosprávam.
Štát by mal mať podľa organizácií konkrétny plán, ako na pomoc zraniteľným domácnostiam - najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností a systémov kúrenia v ich domovoch - využiť všetky dostupné národné i európske zdroje.
Podpredsedníčka SOS Petra Čakovská upozornila, že dodávatelia energií majú podrobné údaje o výške spotreby, ministerstvo sociálnych vecí a rodiny cez Sociálnu poisťovňu a úrady práce zasa disponuje presnými informáciami o poberateľoch sociálnych dávok a inej štátnej pomoci. Z týchto údajov je možné určiť najohrozenejšie skupiny - nezamestnaných, seniorov, rodičov samoživiteľov a rodiny s viacerými deťmi. "Pre nich by mala byť urgentne vytvorená systematická a dlhodobá, nie jednorazová sociálna pomoc. Napríklad adresne cez príspevok na bývanie, ktorý im postupne pomôže dostať sa z energetickej chudoby," navrhuje Čakovská.
Zdrojom na túto pomoc by podľa nej mohli byť okrem nevyčerpaných eurofondov aj prostriedky z ETS systému na predaj emisných povoleniek. "Hoci polovica z nich má byť použitá na klimatické opatrenia, na Slovensku majú výdavky na zelené opatrenia z týchto ziskov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2017 to bolo 47 percent, minulý rok to bolo už len 18 percent," upozornila.
"ÚMS a SOS považujú za dôležité, aby riešenia boli adresné a systematické. Je zároveň potrebné sústrediť sa na sprístupnenie lacnejších obnoviteľných zdrojov energie a samovýroby energie aj zraniteľným domácnostiam," upozornili organizácie. Aj tam je však podľa SOS a ÚMS nevyhnutná spolupráca zo strany štátu, ktorý by mal vytvoriť vhodné prostredie na rozvoj energetickej sebestačnosti a efektívnosti Slovenska aj podporou smerom k samosprávam.
Štát by mal mať podľa organizácií konkrétny plán, ako na pomoc zraniteľným domácnostiam - najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností a systémov kúrenia v ich domovoch - využiť všetky dostupné národné i európske zdroje.
Podpredsedníčka SOS Petra Čakovská upozornila, že dodávatelia energií majú podrobné údaje o výške spotreby, ministerstvo sociálnych vecí a rodiny cez Sociálnu poisťovňu a úrady práce zasa disponuje presnými informáciami o poberateľoch sociálnych dávok a inej štátnej pomoci. Z týchto údajov je možné určiť najohrozenejšie skupiny - nezamestnaných, seniorov, rodičov samoživiteľov a rodiny s viacerými deťmi. "Pre nich by mala byť urgentne vytvorená systematická a dlhodobá, nie jednorazová sociálna pomoc. Napríklad adresne cez príspevok na bývanie, ktorý im postupne pomôže dostať sa z energetickej chudoby," navrhuje Čakovská.
Zdrojom na túto pomoc by podľa nej mohli byť okrem nevyčerpaných eurofondov aj prostriedky z ETS systému na predaj emisných povoleniek. "Hoci polovica z nich má byť použitá na klimatické opatrenia, na Slovensku majú výdavky na zelené opatrenia z týchto ziskov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2017 to bolo 47 percent, minulý rok to bolo už len 18 percent," upozornila.
