V budúcnosti plánuje TTSK zaradenie tejto metódy medzi svoje manažérske nástroje a zváži rozšírenie okruhu organizácií, v ktorých bude aplikovaná.
Autor TASR
Trnava 2. novembra (TASR) - Identifikovanie výhod i úskalí rozpočtovania s nulovým základom vo verejnej správe metódou Zero Based Budgeting (ZBB) otestoval Trnavský samosprávny kraj (TTSK) pri tvorbe rozpočtu svojho Divadla Jána Palárika (DJP) v Trnave. Informoval o tom predseda TTSK Jozef Viskupič.
Na začiatku procesu bolo definovanie plánu, cieľov a krokov k ich uskutočneniu na nasledujúci rok. Prínosom postupu bolo podrobné vyčíslenie príjmov a výdavkov na jednotlivé aktivity. Cenné je podľa Viskupiča najmä získanie pohľadu na rozpočet z hľadiska cieľov a ocenenie jednotlivých krokov a postupov, ktoré vedú k ich dosiahnutiu. Rozširuje sa tak okruh otázok, ktoré sa pri tvorbe rozpočtu otvárajú. Metóda ZBB vyžaduje vyššiu mieru zainteresovanosti a spolupráce zástupcov všetkých úsekov organizácie, čo ponúka bližší pohľad na jednotlivé procesy. To však so sebou prináša negatíva v podobe časovej a personálnej náročnosti, čo limituje použitie metódy vo verejnej správe.
"Príprava rozpočtu metódou ZBB v inštitúcii verejného sektora bola veľkou výzvou. Pohľad touto optikou rozšíril naše obzory a ponúkol možnosť vnímať proces rozpočtovania efektívnejšie a hospodárnejšie. Kladne ovplyvnil naše zmýšľanie pri tvorbe budúcich rozpočtov bez ohľadu na to, akou metódou budeme postupovať," konštatovala Júlia Virágová, poverená riadením odboru financií Úradu TTSK.
V budúcnosti plánuje TTSK zaradenie tejto metódy medzi svoje manažérske nástroje a zváži rozšírenie okruhu organizácií, v ktorých bude aplikovaná. Napriek náročnosti tohto prístupu je jeho významným prínosom lepšie pochopenie príjmovej a výdavkovej časti jednotlivých aktivít Úradu TTSK a krajských organizácií. Brožúra o tvorbe rozpočtu DJP metódou ZBB je dostupná na stránke TTSK.
Na začiatku procesu bolo definovanie plánu, cieľov a krokov k ich uskutočneniu na nasledujúci rok. Prínosom postupu bolo podrobné vyčíslenie príjmov a výdavkov na jednotlivé aktivity. Cenné je podľa Viskupiča najmä získanie pohľadu na rozpočet z hľadiska cieľov a ocenenie jednotlivých krokov a postupov, ktoré vedú k ich dosiahnutiu. Rozširuje sa tak okruh otázok, ktoré sa pri tvorbe rozpočtu otvárajú. Metóda ZBB vyžaduje vyššiu mieru zainteresovanosti a spolupráce zástupcov všetkých úsekov organizácie, čo ponúka bližší pohľad na jednotlivé procesy. To však so sebou prináša negatíva v podobe časovej a personálnej náročnosti, čo limituje použitie metódy vo verejnej správe.
"Príprava rozpočtu metódou ZBB v inštitúcii verejného sektora bola veľkou výzvou. Pohľad touto optikou rozšíril naše obzory a ponúkol možnosť vnímať proces rozpočtovania efektívnejšie a hospodárnejšie. Kladne ovplyvnil naše zmýšľanie pri tvorbe budúcich rozpočtov bez ohľadu na to, akou metódou budeme postupovať," konštatovala Júlia Virágová, poverená riadením odboru financií Úradu TTSK.
V budúcnosti plánuje TTSK zaradenie tejto metódy medzi svoje manažérske nástroje a zváži rozšírenie okruhu organizácií, v ktorých bude aplikovaná. Napriek náročnosti tohto prístupu je jeho významným prínosom lepšie pochopenie príjmovej a výdavkovej časti jednotlivých aktivít Úradu TTSK a krajských organizácií. Brožúra o tvorbe rozpočtu DJP metódou ZBB je dostupná na stránke TTSK.