Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Množstvo odoslaných peňazí do Južnej Ameriky a Karibiku vzrástlo od roku 2015 do roku 2016 o takmer osem percent, a to na temer 70 miliárd dolárov.
Autor TASR
Washington 13. februára (TASR) – Imigranti z Južnej a Strednej Ameriky žijúci v Spojených štátoch posielajú svojim rodinám viac peňazí než kedykoľvek predtým. Celkovo poslali vlani takmer 70 miliárd dolárov.
Spomedzi skúmaných krajín je najväčším príjemcom Mexiko. Ide tam až 40 percent takýchto financií. Vyplýva to zo správy amerického výskumného inštitútu Medziamerický dialóg (IAD), ktorý zanalyzoval údaje centrálnych bánk z 20 juho- a stredoamerických krajín.
"Množstvo odoslaných peňazí do Južnej Ameriky a Karibiku vzrástlo od roku 2015 do roku 2016 o takmer osem percent, a to na temer 70 miliárd dolárov. Toto číslo by bolo pravdepodobne ešte vyššie, keby boli do prieskumu zahrnuté aj ďalšie krajiny, ako napríklad Venezuela, a keby sme mali presnejšie údaje z Brazílie," uvádza sa v správe.
Peniaze, ktoré prisťahovalci posielajú z USA späť do rodnej krajiny, sú často pre ich rodiny obrovskou finančnou pomocou, keďže v mnohých juhoamerických krajinách je priemerný plat len niekoľko stoviek dolárov mesačne, kým v Spojených štátoch je to približne 4000 dolárov.
Think-tank IAD skúma množstvo peňazí posielaných juhoamerickými prisťahovalcami späť do vlasti od 90. rokov minulého storočia. Odvtedy neustále rástlo - s výnimkou roka 2008, keď Spojené štáty zasiahla hospodárska recesia.
Najintenzívnejší je prevod peňazí do Mexika. Každý Mexičan žijúci v USA posiela v priemere 300 dolárov 14-krát za rok. V roku 2016 poslali celkovo takmer 27 miliárd dolárov.
Výskumný inštitút IAD zdôraznil, že množstvo peňazí posielaných do Mexika rastie aj napriek tomu, že počet prisťahovalcov z Mexika klesá. Za nárastom množstva posielaných peňazí vidí aj to, že v dôsledku prísnejších hraničných kontrol Mexičania menej cestujú za rodinami späť do Mexika a peniaze tak nenosia osobne, ale posielajú ich bankovými prevodmi.
Americký prezident Donald Trump spomenul zastavenie prevodov aj takýchto peňazí ako jednu z možností, ako prinútiť Mexiko zaplatiť za výstavbu múra na americko-mexických hraniciach.
Spomedzi skúmaných krajín je najväčším príjemcom Mexiko. Ide tam až 40 percent takýchto financií. Vyplýva to zo správy amerického výskumného inštitútu Medziamerický dialóg (IAD), ktorý zanalyzoval údaje centrálnych bánk z 20 juho- a stredoamerických krajín.
"Množstvo odoslaných peňazí do Južnej Ameriky a Karibiku vzrástlo od roku 2015 do roku 2016 o takmer osem percent, a to na temer 70 miliárd dolárov. Toto číslo by bolo pravdepodobne ešte vyššie, keby boli do prieskumu zahrnuté aj ďalšie krajiny, ako napríklad Venezuela, a keby sme mali presnejšie údaje z Brazílie," uvádza sa v správe.
Peniaze, ktoré prisťahovalci posielajú z USA späť do rodnej krajiny, sú často pre ich rodiny obrovskou finančnou pomocou, keďže v mnohých juhoamerických krajinách je priemerný plat len niekoľko stoviek dolárov mesačne, kým v Spojených štátoch je to približne 4000 dolárov.
Think-tank IAD skúma množstvo peňazí posielaných juhoamerickými prisťahovalcami späť do vlasti od 90. rokov minulého storočia. Odvtedy neustále rástlo - s výnimkou roka 2008, keď Spojené štáty zasiahla hospodárska recesia.
Najintenzívnejší je prevod peňazí do Mexika. Každý Mexičan žijúci v USA posiela v priemere 300 dolárov 14-krát za rok. V roku 2016 poslali celkovo takmer 27 miliárd dolárov.
Výskumný inštitút IAD zdôraznil, že množstvo peňazí posielaných do Mexika rastie aj napriek tomu, že počet prisťahovalcov z Mexika klesá. Za nárastom množstva posielaných peňazí vidí aj to, že v dôsledku prísnejších hraničných kontrol Mexičania menej cestujú za rodinami späť do Mexika a peniaze tak nenosia osobne, ale posielajú ich bankovými prevodmi.
Americký prezident Donald Trump spomenul zastavenie prevodov aj takýchto peňazí ako jednu z možností, ako prinútiť Mexiko zaplatiť za výstavbu múra na americko-mexických hraniciach.
