Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo financií upozornilo, že nárast inflácie o približne sedem percentuálnych bodov v porovnaní s prognózou z rozpočtu sa prejavuje aj na výdavkovej strane.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Deficit rozpočtu verejnej správy by mal ku koncu tohto roka dosiahnuť výšku 5,2 miliardy eur alebo 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo zodpovedá schválenému rozpočtu. Vyplýva to z odhadu hospodárenia verejných financií k 30. júnu, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
"Podstatne lepší vývoj príjmov rozpočtu verejnej správy, spôsobený zvýšenou efektivitou výberu, ako aj infláciou, je v relevantnej miere kompenzovaný vplyvmi vyhlásených mimoriadnych situácií (vojna na Ukrajine, jesenná vlna pandémie), ako aj nárastom a potrebou financovania dodatočných výdavkov rozpočtu verejnej správy v súvislosti s rastúcou infláciou," uviedlo MF.
Aktuálny odhad predpokladá zvýšenie daňových príjmov oproti schválenému rozpočtu o 1,7 % HDP. Nárast cenovej hladiny sa premieta najmä do vyšších príjmov z dane z pridanej hodnoty (DPH) a cez rast miezd aj do vyšších príjmov z daní z práce. Takmer tretina výnosu daní nad rozpočtom súvisí podľa rezortu aj s vyššou úspešnosťou výberu dane.
MF upozornilo, že nárast inflácie o približne sedem percentuálnych bodov v porovnaní s prognózou z rozpočtu sa prejavuje aj na výdavkovej strane. Nad rámec schváleného rozpočtu porastú najmä výdavky na zdravotnú starostlivosť, a to o 0,5 % HDP. Na základe rokovaní kolektívneho vyjednávania bude dôsledky inflácie kompenzovať jednorazová odmena vo výške 500 eur celkovým nákladom približne 0,2 % HDP. Odhad hospodárenia predpokladá, že inflačný tlak sa bude do konca roka materializovať na prevádzkových nákladoch až do výšky dodatočných 0,3 % HDP nad úroveň schváleného rozpočtu verejnej správy.
Vyššie výdavky očakáva MF aj z dôvodu vyšších nákladov na pandémiu, než predpokladala vytvorená rezerva v rozpočte (o 0,4 % HDP), v dôsledku presunu nevyčerpaných výdavkov špecifických pomocí z roku 2021, najmä pre cestovný ruch, oblasť dopravy a pre sociálne zariadenia. S presunom nevyužitých prostriedkov do aktuálneho roka vo výške 0,5 % HDP sa zatiaľ počíta aj v prípade kapitálových výdavkov.
Negatívne zasiahne do rozpočtu vojna na Ukrajine, kde MF očakáva na pomoc utečencom zvýšenie výdavkov o takmer 0,2 % HDP, a ďalších 0,1 % HDP si vyžiada materiálna a humanitárna pomoc. MF tak očakáva, že zadlženie verejnej správy vzrastie na úroveň 62,0 % HDP, pričom čistý dlh poklesne o vyše štyroch percentuálnych bodov HDP.
Skutočne dosiahnutý schodok rozpočtu verejnej správy môže byť ku koncu roka nižší, a to v prípade, že sa nenaplnia predpoklady kapitol štátneho rozpočtu o predpokladanom čerpaní prostriedkov z EÚ, prostriedkov na financovanie spoločných programov SR a EÚ, alebo použití kapitálových výdavkov.
Výdavky rozpočtu verejnej správy by sa tak mohli priblížiť optimistickejšiemu odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) z júla 2022, ktorý je vo výške 3,7 percenta HDP. "Odhad očakávanej celoročnej skutočnosti Ministerstva financií SR vychádza z konzervatívneho, a preto aj prísnejšieho prístupu odhadu alokácie zdrojov a potrieb na pokrytie rizík do konca roka," dodalo MF.
"Podstatne lepší vývoj príjmov rozpočtu verejnej správy, spôsobený zvýšenou efektivitou výberu, ako aj infláciou, je v relevantnej miere kompenzovaný vplyvmi vyhlásených mimoriadnych situácií (vojna na Ukrajine, jesenná vlna pandémie), ako aj nárastom a potrebou financovania dodatočných výdavkov rozpočtu verejnej správy v súvislosti s rastúcou infláciou," uviedlo MF.
Aktuálny odhad predpokladá zvýšenie daňových príjmov oproti schválenému rozpočtu o 1,7 % HDP. Nárast cenovej hladiny sa premieta najmä do vyšších príjmov z dane z pridanej hodnoty (DPH) a cez rast miezd aj do vyšších príjmov z daní z práce. Takmer tretina výnosu daní nad rozpočtom súvisí podľa rezortu aj s vyššou úspešnosťou výberu dane.
MF upozornilo, že nárast inflácie o približne sedem percentuálnych bodov v porovnaní s prognózou z rozpočtu sa prejavuje aj na výdavkovej strane. Nad rámec schváleného rozpočtu porastú najmä výdavky na zdravotnú starostlivosť, a to o 0,5 % HDP. Na základe rokovaní kolektívneho vyjednávania bude dôsledky inflácie kompenzovať jednorazová odmena vo výške 500 eur celkovým nákladom približne 0,2 % HDP. Odhad hospodárenia predpokladá, že inflačný tlak sa bude do konca roka materializovať na prevádzkových nákladoch až do výšky dodatočných 0,3 % HDP nad úroveň schváleného rozpočtu verejnej správy.
Vyššie výdavky očakáva MF aj z dôvodu vyšších nákladov na pandémiu, než predpokladala vytvorená rezerva v rozpočte (o 0,4 % HDP), v dôsledku presunu nevyčerpaných výdavkov špecifických pomocí z roku 2021, najmä pre cestovný ruch, oblasť dopravy a pre sociálne zariadenia. S presunom nevyužitých prostriedkov do aktuálneho roka vo výške 0,5 % HDP sa zatiaľ počíta aj v prípade kapitálových výdavkov.
Negatívne zasiahne do rozpočtu vojna na Ukrajine, kde MF očakáva na pomoc utečencom zvýšenie výdavkov o takmer 0,2 % HDP, a ďalších 0,1 % HDP si vyžiada materiálna a humanitárna pomoc. MF tak očakáva, že zadlženie verejnej správy vzrastie na úroveň 62,0 % HDP, pričom čistý dlh poklesne o vyše štyroch percentuálnych bodov HDP.
Skutočne dosiahnutý schodok rozpočtu verejnej správy môže byť ku koncu roka nižší, a to v prípade, že sa nenaplnia predpoklady kapitol štátneho rozpočtu o predpokladanom čerpaní prostriedkov z EÚ, prostriedkov na financovanie spoločných programov SR a EÚ, alebo použití kapitálových výdavkov.
Výdavky rozpočtu verejnej správy by sa tak mohli priblížiť optimistickejšiemu odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) z júla 2022, ktorý je vo výške 3,7 percenta HDP. "Odhad očakávanej celoročnej skutočnosti Ministerstva financií SR vychádza z konzervatívneho, a preto aj prísnejšieho prístupu odhadu alokácie zdrojov a potrieb na pokrytie rizík do konca roka," dodalo MF.
