Bratislava 29. marca (TASR) - Dnes sa otvorením článku 50 Lisabonskej zmluvy spustil formálny proces odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, ktorý bude trvať dva roky. V praxi to podľa ministerstva financií znamená, že v marci 2019 už nebude Veľká Británia členským štátom EÚ.

Finálna dohoda o finančnom vyrovnaní medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ bude však podľa rezortu závisieť najmä od formy dohody o prístupe na voľný trh, či od rozhodnutia Veľkej Británie zúčastniť sa niektorých programov EÚ, najmä v oblasti vedy a výskumu. Tiež aj od spôsobu, akým sa obe strany vysporiadajú s aktívami, teda majetkom EÚ a pasívami, čiže záväzkami z minulosti.

Najkonzervatívnejší scenár pritom počíta s nulovými príspevkami Veľkej Británie do rozpočtu EÚ hneď po jej vystúpení z Únie. V takomto prípade by sa podľa ministerstva financií zvyšné štáty EÚ museli dohodnúť, či tento výpadok doplnia zo štátnej pokladnice, alebo radšej zoškrtajú výdavky rozpočtu EÚ.

"Veľká Británia patrí medzi čistých prispievateľov a po jej vystúpení by v rozpočte EÚ priemerne chýbalo ročne približne 8,9 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.

Ak by bol príspevok Veľkej Británie v roku 2019, respektíve 2020 nulový a výška rozpočtu EÚ by bola znížená len o príjem Spojeného kráľovstva, tento výpadok by podľa ministerstva financií znamenal nárast príspevkov Slovenskej republiky o približne 60 miliónov eur. "To predstavuje menej ako 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) SR," dodal rezort financií.

Neochota platiť viac do rozpočtu EÚ však môže podľa ministerstva viesť k tlaku na zachovanie súčasnej úrovne príspevkov členských štátov sprevádzanom poklesom výdavkov EÚ, vrátane politík, v ktorých je Slovensko výrazným príjemcom. "V praxi by to znamenalo zníženie výdavkov EÚ o viac ako 20 miliárd ročne. Z každej miliardy rozpočtu EÚ získa Slovensko približne 20 miliónov," doplnil rezort.