Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort upozornil, že korekcia má zasiahnuť v prípade, ak Slovensko nepostupuje dostatočne rýchlo k takzvanému vyrovnanému rozpočtu.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) – Napriek tomu, že vláda k 30. júnu schválila návrh na ukončenie výnimočných okolností (vo verejných financiách), uplatňovanie korekčného mechanizmu verejných financií sa spustí až v roku 2023. Rozhodnutie vlády neuplatňovať korekčný mechanizmus do roku 2022 reaguje na odporúčanie Európskej komisie povoliť dočasný odklon od smerovania k vyrovnanému rozpočtu, reagovalo v piatok Ministerstvo financií (MF) SR na hodnotenie plnenia pravidla o rozpočte za rok 2020 Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Aj medzinárodné inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Európska fiškálna rada či OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) odporúčajú len postupné a opatrné smerovanie k reštriktívnej fiškálnej politike. Konsolidácia sa preto plánuje od roku 2023, čo uvádza aj vládny program stability,“ uviedlo ministerstvo financií.
Rezort upozornil, že korekcia má zasiahnuť v prípade, ak Slovensko nepostupuje dostatočne rýchlo k takzvanému vyrovnanému rozpočtu. „Minulý rok však ovplyvnila verejné financie na Slovensku pandémia, čo zodpovedá takzvaným výnimočným okolnostiam, keď sa korekčný mechanizmus neuplatňuje. Z toho dôvodu nedošlo k identifikácii odchýlenia ani hodnoteniu odchýlky za minulý rok ani zo strany Ministerstva financií SR, ani zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“ pripomenulo ministerstvo. Prípadné navrhnutie korekčného mechanizmu by tak podľa MF nemalo ekonomickú ani právnu oporu.
RRZ však zdôraznila, že štrukturálny deficit dosiahol v roku 2020 úroveň 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom aj po zohľadnení neočakávaných výpadkov príjmov sa medziročne zhoršil o 0,4 % HDP. Podľa názoru RRZ by sa preto mal opäť spustiť korekčný mechanizmus zároveň s ukončením výnimočných okolností. Korekčný mechanizmus by mal podľa rady spočívať v stanovení limitu verejných výdavkov už od roku 2022. Zohľadňoval by pritom vládou stanovenú trajektóriu zlepšovania štrukturálneho salda a splnenie strednodobého rozpočtového cieľa, vychádzajúceho z aktualizovaného odhadu štrukturálneho deficitu na rok 2021, ktorý RRZ v súčasnosti odhaduje na úrovni 3,7 % HDP.
Ministerstvo financií uviedlo, že sa pokúšalo presadiť sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by okrem iného zahŕňal aj „automat“ postupného znižovania deficitu. „Tento návrh však nepodporila celá koalícia. Preto stále platí pôvodné znenie dlhovej brzdy,“ dodal rezort.
„Aj medzinárodné inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Európska fiškálna rada či OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) odporúčajú len postupné a opatrné smerovanie k reštriktívnej fiškálnej politike. Konsolidácia sa preto plánuje od roku 2023, čo uvádza aj vládny program stability,“ uviedlo ministerstvo financií.
Rezort upozornil, že korekcia má zasiahnuť v prípade, ak Slovensko nepostupuje dostatočne rýchlo k takzvanému vyrovnanému rozpočtu. „Minulý rok však ovplyvnila verejné financie na Slovensku pandémia, čo zodpovedá takzvaným výnimočným okolnostiam, keď sa korekčný mechanizmus neuplatňuje. Z toho dôvodu nedošlo k identifikácii odchýlenia ani hodnoteniu odchýlky za minulý rok ani zo strany Ministerstva financií SR, ani zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“ pripomenulo ministerstvo. Prípadné navrhnutie korekčného mechanizmu by tak podľa MF nemalo ekonomickú ani právnu oporu.
RRZ však zdôraznila, že štrukturálny deficit dosiahol v roku 2020 úroveň 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom aj po zohľadnení neočakávaných výpadkov príjmov sa medziročne zhoršil o 0,4 % HDP. Podľa názoru RRZ by sa preto mal opäť spustiť korekčný mechanizmus zároveň s ukončením výnimočných okolností. Korekčný mechanizmus by mal podľa rady spočívať v stanovení limitu verejných výdavkov už od roku 2022. Zohľadňoval by pritom vládou stanovenú trajektóriu zlepšovania štrukturálneho salda a splnenie strednodobého rozpočtového cieľa, vychádzajúceho z aktualizovaného odhadu štrukturálneho deficitu na rok 2021, ktorý RRZ v súčasnosti odhaduje na úrovni 3,7 % HDP.
Ministerstvo financií uviedlo, že sa pokúšalo presadiť sprísnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by okrem iného zahŕňal aj „automat“ postupného znižovania deficitu. „Tento návrh však nepodporila celá koalícia. Preto stále platí pôvodné znenie dlhovej brzdy,“ dodal rezort.
