Cieľom právnej normy je implementovať do slovenskej legislatívy eurosmernicu o úveroch pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie.
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) - Odstúpenie od úverovej zmluvy do 14 dní, dôkladnejšie posúdenie bonity klienta či úprava predčasného splatenia úveru - takéto zmeny prináša návrh zákona o úveroch na bývanie z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
Cieľom právnej normy je implementovať do slovenskej legislatívy eurosmernicu o úveroch pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. "Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy, ktorej význam úmerne rastie tomu, ako sa vyvíjajú rôzne formy úverov na bývanie a ako rastie zadlženosť domácností," zdôvodnil v predkladacej správe rezort financií.
Spotrebitelia majú mať lepšie informácie o ponúkanom úvere na bývanie. Medzi povinne poskytované všeobecné informácie majú patriť napríklad údaje o type úrokovej sadzby, celkovej výške úveru na bývanie, budúcich možných nákladoch nezahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa, informácie o výške úroku zaplateného celkovo do najbližšej zmeny úrokovej sadzby a zostatok istiny ku dňu zmeny úrokovej sadzby. "Informácie o výške úroku zaplateného celkovo do najbližšej zmeny úrokovej sadzby a o zostatku istiny ku dňu zmeny úrokovej sadzby a ku koncu obdobia predchádzajúceho nasledujúcej zmene úrokovej sadzby je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie. Taktiež aj pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie, ak ide o zmluvu, ktorej účelom je vyplatenie úveru na bývanie, a to aj na požiadanie spotrebiteľa," priblížilo MF SR.
Návrh zákona má umožniť klientom bánk odstúpiť od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Ako uviedol rezort financií v dôvodovej správe k návrhu zákona, ide o významný inštitút ochrany klienta. "Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií," uviedol rezort financií.
Zaviesť sa má aj nový Európsky štandardizovaný informačný formulár, takzvaný ESIS. Prostredníctvom neho majú veritelia poskytovať spotrebiteľom stanovené všeobecné a predzmluvné informácie o úvere.
Právna norma má ďalej prispieť k zlepšeniu posudzovania úverovej bonity klienta. Finančné inštitúcie majú zohľadňovať najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť splácať úver počas celého obdobia trvania zmluvy. "Veriteľ nesmie posudzovať schopnosť klienta splácať úver iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru na bývanie alebo na predpoklade, že sa hodnota nehnuteľnosti zvýši," uvádza sa v návrhu zákona. Veritelia majú byť povinní na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov. Týmto ustanovením sa má podľa rezortu financií zabezpečiť to, aby sa finančné inštitúcie správali obozretne pri poskytovaní úverov.
Zavádzajú sa aj nové povinnosti pre finančných agentov. Tí majú napríklad informovať o výške provízií, ktoré im má veriteľ alebo tretia strana zaplatiť za služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie. "Ak výška provízií alebo iných stimulov nie je známa v čase oznámenia, finančný agent informuje spotrebiteľa, že skutočná výška provízií alebo iných stimulov bude uvedená v neskoršom štádiu vo formulári ESIS," uvádza sa v návrhu zákona.
Veritelia okrem toho majú byť povinní posudzovať riziká pri úveroch, ktoré sú poskytnuté prostredníctvom finančných agentov. Finančné inštitúcie majú takéto úvery monitorovať osobitne. "Na základe požiadavky spotrebiteľa musí byť spotrebiteľ informovaný o rozdieloch vo výškach provízií v percentách, ktoré prijíma finančný agent za vykonávanie finančného sprostredkovania od jedného alebo viacerých veriteľov," uvádza sa v návrhu zákona.
Právnou normou sa majú upraviť aj podmienky predčasného splatenia úveru na bývanie, podmienky pri poskytnutí úveru v cudzej mene, sťažnosti, reklamácie a podmienky mimosúdneho riešenia sporov a zmeny sa majú dotknúť aj dohľadu nad poskytovateľmi úverov na bývanie. Návrh zákona tiež vymedzuje, aké náklady možno a nemožno použiť na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Právna norma by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára budúceho roka.
Cieľom právnej normy je implementovať do slovenskej legislatívy eurosmernicu o úveroch pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. "Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy, ktorej význam úmerne rastie tomu, ako sa vyvíjajú rôzne formy úverov na bývanie a ako rastie zadlženosť domácností," zdôvodnil v predkladacej správe rezort financií.
Spotrebitelia majú mať lepšie informácie o ponúkanom úvere na bývanie. Medzi povinne poskytované všeobecné informácie majú patriť napríklad údaje o type úrokovej sadzby, celkovej výške úveru na bývanie, budúcich možných nákladoch nezahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa, informácie o výške úroku zaplateného celkovo do najbližšej zmeny úrokovej sadzby a zostatok istiny ku dňu zmeny úrokovej sadzby. "Informácie o výške úroku zaplateného celkovo do najbližšej zmeny úrokovej sadzby a o zostatku istiny ku dňu zmeny úrokovej sadzby a ku koncu obdobia predchádzajúceho nasledujúcej zmene úrokovej sadzby je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie. Taktiež aj pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie, ak ide o zmluvu, ktorej účelom je vyplatenie úveru na bývanie, a to aj na požiadanie spotrebiteľa," priblížilo MF SR.
Návrh zákona má umožniť klientom bánk odstúpiť od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Ako uviedol rezort financií v dôvodovej správe k návrhu zákona, ide o významný inštitút ochrany klienta. "Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií," uviedol rezort financií.
Zaviesť sa má aj nový Európsky štandardizovaný informačný formulár, takzvaný ESIS. Prostredníctvom neho majú veritelia poskytovať spotrebiteľom stanovené všeobecné a predzmluvné informácie o úvere.
Právna norma má ďalej prispieť k zlepšeniu posudzovania úverovej bonity klienta. Finančné inštitúcie majú zohľadňovať najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť splácať úver počas celého obdobia trvania zmluvy. "Veriteľ nesmie posudzovať schopnosť klienta splácať úver iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru na bývanie alebo na predpoklade, že sa hodnota nehnuteľnosti zvýši," uvádza sa v návrhu zákona. Veritelia majú byť povinní na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov. Týmto ustanovením sa má podľa rezortu financií zabezpečiť to, aby sa finančné inštitúcie správali obozretne pri poskytovaní úverov.
Zavádzajú sa aj nové povinnosti pre finančných agentov. Tí majú napríklad informovať o výške provízií, ktoré im má veriteľ alebo tretia strana zaplatiť za služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie. "Ak výška provízií alebo iných stimulov nie je známa v čase oznámenia, finančný agent informuje spotrebiteľa, že skutočná výška provízií alebo iných stimulov bude uvedená v neskoršom štádiu vo formulári ESIS," uvádza sa v návrhu zákona.
Veritelia okrem toho majú byť povinní posudzovať riziká pri úveroch, ktoré sú poskytnuté prostredníctvom finančných agentov. Finančné inštitúcie majú takéto úvery monitorovať osobitne. "Na základe požiadavky spotrebiteľa musí byť spotrebiteľ informovaný o rozdieloch vo výškach provízií v percentách, ktoré prijíma finančný agent za vykonávanie finančného sprostredkovania od jedného alebo viacerých veriteľov," uvádza sa v návrhu zákona.
Právnou normou sa majú upraviť aj podmienky predčasného splatenia úveru na bývanie, podmienky pri poskytnutí úveru v cudzej mene, sťažnosti, reklamácie a podmienky mimosúdneho riešenia sporov a zmeny sa majú dotknúť aj dohľadu nad poskytovateľmi úverov na bývanie. Návrh zákona tiež vymedzuje, aké náklady možno a nemožno použiť na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Právna norma by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára budúceho roka.