Priority vzišli z niekoľkomesačných diskusií na odbornej a politickej úrovni a reflektujú tak politický konsenzus, ako aj kritériá EK, ktoré musí Slovensko splniť, spresnil rezort financií.
Autor TASR
Bratislava 23. decembra (TASR) - Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa nenachádzajú ani v odporúčaniach Európskej komisie k tvorbe národných Plánov obnovy a odolnosti. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR v reakcii na stredajšiu kritiku slovenských pekárov a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ktorí považujú za neprijateľné, že podpora agropotravinárstva nie je zahrnutá v Pláne obnovy a odolnosti SR, ktorú rezort financií v utorok (22. 12.) poslal do Bruselu.
Ako argumentoval rezort financií, Slovensko má jasne stanovené priority, ktoré vychádzajú aj z odporúčaní EK k Plánu obnovy, ale aj z Programového vyhlásenia vlády, či Národného programu reforiem. "Priority vzišli z niekoľkomesačných diskusií na odbornej a politickej úrovni a reflektujú tak politický konsenzus, ako aj kritériá EK, ktoré musí Slovensko splniť," spresnil rezort financií.
Ako ďalej zdôraznil, Slovensko čelí viacerým výzvam a zároveň má k dispozícii aj viacero finančných zdrojov na ich riešenie. "Plán obnovy je len jedným z nich. Ďalšie sú nedočerpané eurofondy 2014-2020, spoločná poľnohospodárska politika, REACT-EÚ a nové eurofondy 2021-2027," uzavrel tlačový odbor MF.
Rezort financií v utorok predstavil ďalšie detaily národného Plánu obnovy a odolnosti v dokumente, ktorý tesne pred Vianocami poslal do Bruselu. V stredu sa na samotný dokument vzniesla vlna kritiky zo strany SPPK, Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) aj mimovládnych organizácií.
SPPK tvrdí, že nevyužiť túto šancu na pomoc agropotravinárstvu a rozvoju vidieka je pre nich neprijateľným faktom. Slovenskí pekári sa zase čudujú, že vláda chce z Fondu obnovy minúť 1,5 miliardy eur na zdravý život, avšak na zdravé potraviny nemyslí. Mimovládne organizácie kritizujú samotnú prípravu plánu, považujú ju za netransparentnú.
Ako argumentoval rezort financií, Slovensko má jasne stanovené priority, ktoré vychádzajú aj z odporúčaní EK k Plánu obnovy, ale aj z Programového vyhlásenia vlády, či Národného programu reforiem. "Priority vzišli z niekoľkomesačných diskusií na odbornej a politickej úrovni a reflektujú tak politický konsenzus, ako aj kritériá EK, ktoré musí Slovensko splniť," spresnil rezort financií.
Ako ďalej zdôraznil, Slovensko čelí viacerým výzvam a zároveň má k dispozícii aj viacero finančných zdrojov na ich riešenie. "Plán obnovy je len jedným z nich. Ďalšie sú nedočerpané eurofondy 2014-2020, spoločná poľnohospodárska politika, REACT-EÚ a nové eurofondy 2021-2027," uzavrel tlačový odbor MF.
Rezort financií v utorok predstavil ďalšie detaily národného Plánu obnovy a odolnosti v dokumente, ktorý tesne pred Vianocami poslal do Bruselu. V stredu sa na samotný dokument vzniesla vlna kritiky zo strany SPPK, Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) aj mimovládnych organizácií.
SPPK tvrdí, že nevyužiť túto šancu na pomoc agropotravinárstvu a rozvoju vidieka je pre nich neprijateľným faktom. Slovenskí pekári sa zase čudujú, že vláda chce z Fondu obnovy minúť 1,5 miliardy eur na zdravý život, avšak na zdravé potraviny nemyslí. Mimovládne organizácie kritizujú samotnú prípravu plánu, považujú ju za netransparentnú.