Bratislava 24. januára (TASR) - Napriek obavám, že vonkajšie vplyvy ako výsledok britského referenda, migračná kríza, bezpečnostné riziká či voľby v Taliansku a Rakúsku znížia šance na úspech slovenského predsedníctva, tieto faktory vplývali na legislatívne práce v konečnom dôsledku skôr pozitívne. V zhodnotení výsledkov rezortu počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ to konštatuje Ministerstvo financií (MF) SR.

Rezort pripomína napríklad dosiahnutie dohody členských štátov o zlepšení a predĺžení fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), teda tzv. Junckerovho plánu. "Výsledkom je dohoda, ktorá zvyšuje transparentnosť schvaľovania projektov, sprísňuje kritériá výberu projektov tak, aby podpora z EFSI nevytláčala súkromné investície," konštatuje ministerstvo.

Výzvou bolo tiež, po predložení návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017, dosiahnuť dohodu najprv medzi 28 členskými štátmi a následne s Európskym parlamentom. "Prvotný návrh bol zo strany Európskej komisie predložený s výrazným oneskorením. Dôvodom bolo britské referendum. Slovenskému tímu sa ale podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov v rekordnom čase, 18 dní po predložení návrhu EK," podčiarkuje rezort.

Pripomína tiež ukončenie dlhotrvajúcich rokovaní o regulácii fondov peňažného trhu, ktoré trvali vyše troch rokov. Hlavným cieľom tejto legislatívy je zvýšiť schopnosť fondov vyplácať výnosy aj v krízových trhových podmienkach tak, aby neboli ohrozené investície vkladateľov. "Podarilo sa eliminovať jednu z regulačných dier a zvýšiť ochranu investícií v prípade budúcich problémov na finančných trhoch," priblížilo MF SR.

Posun sa podľa ministerstva dosiahol aj v boji proti daňovým podvodom. Pripomína, že rok 2016 bol v tejto oblasti mimoriadne rušným obdobím, keď odhalené prípady ukrývania finančných prostriedkov občanmi a spoločnosťami z EÚ v daňových rajoch, tzv. Panama Papers, odkryli pretrvávajúce diery v systéme. V tejto súvislosti došlo napríklad k vypracovaniu zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií, známemu aj ako daňový blacklist.

"Okrem rokovania o legislatívnych návrhoch sme ako predsedníctvo využili priestor aj na predloženie strategickej témy. Slovenskí experti sa zamerali na možnosť vytvorenia spoločnej fiškálnej kapacity pre eurozónu, ktorá by pomáhala tlmiť negatívne dopady symetrických a asymetrických hospodárskych šokov," priblížil slovenský rezort financií. Diskusie na túto citlivú tému podľa MF položili prvé základy pre budovanie konsenzu medzi členskými štátmi.

Za ďalšie dôležité výsledky počas polročného predsedníctva označilo ministerstvo aj dohodu o prospektoch, čo znamená pre spoločnosti v EÚ dostupnejší kapitál, či dohodu o prevencii prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.