Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako informoval rezort hospodárstva, rokovaní sa zúčastnili vrcholoví politickí predstavitelia a zástupcovia energetického sektora z vyše 50 krajín vrátane predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej.
Autor TASR
Bratislava 16. februára (TASR) - Jadrová energia ako čistý energetický zdroj bola uznaná do záverov ministerského zasadnutia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ktoré sa v dňoch 13. a 14. februára uskutočnilo v Paríži. Slovenskú republiku na zasadnutí zastupoval štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Kamil Šaško. V piatok o tom informovala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Mária Pavlusík.
Ako informoval rezort hospodárstva, rokovaní sa zúčastnili vrcholoví politickí predstavitelia a zástupcovia energetického sektora z vyše 50 krajín vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.
"V Paríži sa prvýkrát podarilo presadiť uznanie významu jadrovej energie ako čistého energetického zdroja i do záverov zasadnutia, a to i zásluhou niekoľkomesačných vyjednávaní diplomatov zo Stálej misie SR pri OECD v Paríži v koordinácii s MH SR," priblížil rezort hospodárstva.
Hlavnými témami rokovaní boli výzvy a príležitosti pre transformáciu energetického sektora na boj proti klimatickým zmenám a zrýchlenie prechodu na uhlíkovú neutralitu do roku 2050 s dôrazom na energetickú bezpečnosť v oblasti dodávok ropy, zemného plynu a elektriny pri prechode na čistú energiu. Hovorilo sa aj o podpore nových technológií, rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a zabezpečení kritických nerastných surovín.
V tejto súvislosti Šaško zdôraznil potrebu zrýchlenia investícií do nových technológií a inovácií na budovanie konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva za dostupné ceny pre občanov a výrobné podniky.
"Na naplnenie týchto cieľov je nevyhnutné zabezpečiť zdrojovú primeranosť a v súvislosti so strategickým plánovaním naprieč odvetviami v rámci ekonomiky zaistiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom v energetike. V energetickom mixe v podmienkach Slovenska bude jadrová energia zohrávať kľúčovú úlohu a zabezpečovať stabilitu sústavy," uviedol štátny tajomník.
V rámci bilaterálnych stretnutí Šaško rokoval okrem iných aj s partnermi z Maďarska a Českej republiky. Hlavnými témami boli aktualizácia Národného klimatického a energetického plánu a otázka zabezpečenia dodávok plynu po roku 2024.
Ako informoval rezort hospodárstva, rokovaní sa zúčastnili vrcholoví politickí predstavitelia a zástupcovia energetického sektora z vyše 50 krajín vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.
"V Paríži sa prvýkrát podarilo presadiť uznanie významu jadrovej energie ako čistého energetického zdroja i do záverov zasadnutia, a to i zásluhou niekoľkomesačných vyjednávaní diplomatov zo Stálej misie SR pri OECD v Paríži v koordinácii s MH SR," priblížil rezort hospodárstva.
Hlavnými témami rokovaní boli výzvy a príležitosti pre transformáciu energetického sektora na boj proti klimatickým zmenám a zrýchlenie prechodu na uhlíkovú neutralitu do roku 2050 s dôrazom na energetickú bezpečnosť v oblasti dodávok ropy, zemného plynu a elektriny pri prechode na čistú energiu. Hovorilo sa aj o podpore nových technológií, rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a zabezpečení kritických nerastných surovín.
V tejto súvislosti Šaško zdôraznil potrebu zrýchlenia investícií do nových technológií a inovácií na budovanie konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva za dostupné ceny pre občanov a výrobné podniky.
"Na naplnenie týchto cieľov je nevyhnutné zabezpečiť zdrojovú primeranosť a v súvislosti so strategickým plánovaním naprieč odvetviami v rámci ekonomiky zaistiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom v energetike. V energetickom mixe v podmienkach Slovenska bude jadrová energia zohrávať kľúčovú úlohu a zabezpečovať stabilitu sústavy," uviedol štátny tajomník.
V rámci bilaterálnych stretnutí Šaško rokoval okrem iných aj s partnermi z Maďarska a Českej republiky. Hlavnými témami boli aktualizácia Národného klimatického a energetického plánu a otázka zabezpečenia dodávok plynu po roku 2024.
