Bratislava 2. júna (TASR) - Za hlavný prínos rodinných podnikov na Slovensku možno považovať ich významný sociálny rozmer. Podporujú rozvoj regiónov, keďže bývajú späté s určitým miestom a vytvárajú pracovné miesta aj v znevýhodnených oblastiach. Uviedol to pre TASR Juraj Rybanský z odboru komunikácie Ministerstva hospodárstva (MH) SR.

"Rodinné podniky sú spravidla menej rizikové a stabilnejšie, vzhľadom na konzervatívny spôsob riadenia a snahu o dlhodobú udržateľnosť pre ďalšie generácie. Rodinné podniky zároveň podporujú konkurencieschopnosť a tvorbu pridanej hodnoty na Slovensku," priblížil. Rezort hospodárstva ich podľa neho považuje za dôležitý prvok národného hospodárstva.

Informoval, že MH SR identifikovalo potrebu zaoberať sa témou nadchádzajúcej generačnej výmeny. Väčšina rodinných podnikov na Slovensku bola založená po roku 1989, preto nevyhnutne v každom z nich postupne prichádza k prvej generačnej výmene.

"Nástupníctvo v rodinných podnikoch môže byť problematické z rôznych dôvodov, a to nečakaná smrť pôvodného vlastníka, nevôľa vzdať sa vedenia vo firme, neexistencia alebo nepripravenosť nástupcov, komplikované usporiadanie vlastníckych vzťahov a mnohé ďalšie," poznamenal.

Alternatívou prenechania podniku novej generácii je podľa Rybanského jeho predaj. Aj v tejto súvislosti čelia rodinné podniky niekoľkým výzvam, napríklad stanoveniu objektívnej ceny podniku, nájdeniu správnych kupcov a inému.

S cieľom predísť postupnému úpadku alebo úplnému zániku rodinných podnikov, ktoré sa na odovzdanie riadenia alebo prevod dostatočne systematicky nepripravujú, pripravuje MH SR Akčný plán pre podporu rodinných podnikov na Slovensku. Akčný plán navrhne 13 opatrení predovšetkým nelegislatívnej povahy, ktoré sú v súčasnosti prerokovávané s vybranými zástupcami podnikateľskej i akademickej sféry. Zároveň sa začínajú rokovania s ostatnými rezortmi. "Po ukončení rokovaní predstavíme akčný plán širokej verejnosti," doplnil.

Účelom akčného plánu nie je podľa neho vytvárať špecifické dotácie, respektíve úľavy pre rodinné podniky, navrhované opatrenia sa primárne zameriavajú na systematickú prípravu a zvládnutie generačnej výmeny alebo prevodov. Časť z nich sa sústredí na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu rodinných podnikov. Ako príklady konkrétnych opatrení možno uviesť napríklad aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o potrebe dlhodobej prípravy na nástupníctvo, vytvorenie podporného nástroja pre strategické plánovanie a ohodnocovanie firiem či vzdelávacie aktivity.

"V západnej Európe nie je generačná výmena nový trend, rodinné firmy riadia už štvrté či piate generácie. Téma je špecifická pre krajiny strednej a východnej Európy. V rámci okolitých krajín je Slovensko najďalej, čo sa týka systematického riešenia tejto otázky," dodal.