Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vysoká inflácia je tak "škvrnou" na tom, čo Moskva považuje za inak pôsobivý ekonomický výsledok, odkedy vo februári 2022 nariadila inváziu svojich vojsk na Ukrajinu.
Autor TASR
Moskva 14. februára (TASR) - Medziročná miera inflácie v Rusku zostala v januári 2024 vysoká na decembrovej úrovni 7,4 %, keďže prudko rastúce vládne výdavky na vojenskú ofenzívu na Ukrajine tlačia nahor aj spotrebiteľské ceny. Uviedol to v stredu ruský štatistický úrad Rosstat. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Ekonómovia pritom očakávali, že sa tempo rastu inflácie v januári aspoň mierne spomalí na 7,3 %. Zostala aj vysoko nad cieľom centrálnej banky na úrovni 4 %.
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií sa však v januári zrýchlila na 7,2 % z decembrových 6,8 %. Dosiahla tak najvyššiu hodnotu od doznievania bázických efektov vo februári 2023.
V medzimesačnom porovnaní stúpli spotrebiteľské ceny v Rusku v januári o 0,9 %, čo je viac ako ich nárast o 0,7 % v predchádzajúcom mesiaci.
Rozsiahla militarizácia ruskej ekonomiky síce zabránila jej kolapsu, ale viedla k rastu cien v celej krajine. To je veľmi citlivá téma v ruskej spoločnosti, ktorá má živé spomienky na prudkú devalváciu meny a hyperinfláciu v 90. rokoch minulého storočia.
Vysoká inflácia je tak "škvrnou" na tom, čo Moskva považuje za inak pôsobivý ekonomický výsledok, odkedy vo februári 2022 nariadila inváziu svojich vojsk na Ukrajinu.
Masívne investície do vojenskej výroby, ako aj vysoké platy a benefity pre vojakov do značnej miery ochránili ekonomiku pred najtvrdšími dôsledkami západných sankcií.
Ruská ekonomika vzrástla v roku 2023 o 3,6 %, uviedol Rosstat minulý týždeň a Medzinárodný menový fond predpovedá v tomto roku Rusku rast o 2,6 %.
Prezident Vladimir Putin opakovane poukazoval na ekonomickú výkonnosť Ruska ako na znak toho, že západné sankcie zlyhali. Nezávislí analytici však tvrdia, že hospodársky rast je poháňaný stúpajúcou vojenskou výrobou a porovnávajú ho s neudržateľne vysokými výdavkami na obranu počas éry Sovietskeho zväzu.
Viaceré nevojenské odvetvia hospodárstva pociťujú rekordný nedostatok pracovnej sily, pretože krajinu opustili desaťtisíce ľudí a armáda a výrobcovia zbraní "pohlcujú" pracovníkov.
Ruská centrálna banka zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 16 % v snahe ochladiť rast cien. V piatok (16. 2.) sa opäť stretne, aby prehodnotila svoju menovú politiku, pričom analytici očakávajú, že úroky nezmení.
Ekonómovia pritom očakávali, že sa tempo rastu inflácie v januári aspoň mierne spomalí na 7,3 %. Zostala aj vysoko nad cieľom centrálnej banky na úrovni 4 %.
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií sa však v januári zrýchlila na 7,2 % z decembrových 6,8 %. Dosiahla tak najvyššiu hodnotu od doznievania bázických efektov vo februári 2023.
V medzimesačnom porovnaní stúpli spotrebiteľské ceny v Rusku v januári o 0,9 %, čo je viac ako ich nárast o 0,7 % v predchádzajúcom mesiaci.
Rozsiahla militarizácia ruskej ekonomiky síce zabránila jej kolapsu, ale viedla k rastu cien v celej krajine. To je veľmi citlivá téma v ruskej spoločnosti, ktorá má živé spomienky na prudkú devalváciu meny a hyperinfláciu v 90. rokoch minulého storočia.
Vysoká inflácia je tak "škvrnou" na tom, čo Moskva považuje za inak pôsobivý ekonomický výsledok, odkedy vo februári 2022 nariadila inváziu svojich vojsk na Ukrajinu.
Masívne investície do vojenskej výroby, ako aj vysoké platy a benefity pre vojakov do značnej miery ochránili ekonomiku pred najtvrdšími dôsledkami západných sankcií.
Ruská ekonomika vzrástla v roku 2023 o 3,6 %, uviedol Rosstat minulý týždeň a Medzinárodný menový fond predpovedá v tomto roku Rusku rast o 2,6 %.
Prezident Vladimir Putin opakovane poukazoval na ekonomickú výkonnosť Ruska ako na znak toho, že západné sankcie zlyhali. Nezávislí analytici však tvrdia, že hospodársky rast je poháňaný stúpajúcou vojenskou výrobou a porovnávajú ho s neudržateľne vysokými výdavkami na obranu počas éry Sovietskeho zväzu.
Viaceré nevojenské odvetvia hospodárstva pociťujú rekordný nedostatok pracovnej sily, pretože krajinu opustili desaťtisíce ľudí a armáda a výrobcovia zbraní "pohlcujú" pracovníkov.
Ruská centrálna banka zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 16 % v snahe ochladiť rast cien. V piatok (16. 2.) sa opäť stretne, aby prehodnotila svoju menovú politiku, pričom analytici očakávajú, že úroky nezmení.
