Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvé štatistické zisťovanie sa na Slovensku zrealizovalo v roku 2005 a v súčasnosti sú prístupné úplné výsledky už z desiateho zisťovania z roku 2015.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) - Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia vlani klesla na 18,1 %. V roku 2015 bolo chudobou ohrozených 18,4 % obyvateľov, čo predstavovalo 963.000 ľudí. Vo svojej najnovšej Správe o sociálnej situácii obyvateľstva to konštatuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.
Prvé štatistické zisťovanie sa na Slovensku zrealizovalo v roku 2005 a v súčasnosti sú prístupné úplné výsledky už z desiateho zisťovania z roku 2015. Za rok 2016 má MPSVR len čiastkové výsledky. Za minulý rok bol však pokles zaznamenaný v prípade závažnej materiálnej deprivácie občanov.
Zisťovanie za rok 2015 ukázalo, že najviac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálnym vylúčením boli neúplné rodiny s deťmi, viacpočetné rodiny s viac ako troma deťmi a v neposlednom rade aj jednotlivci.
Vývoj miery rizika chudoby je ovplyvnený sociálno-ekonomickou situáciou v krajine a následne vývojom príjmovej situácie v domácnostiach. "Pokles miery rizika chudoby zachytený v rokoch 2013 až 2015 bol spôsobený predovšetkým vyrovnávaním príjmovej nerovnosti práve u domácností v nízkych príjmových pásmach. Medziročne došlo k výraznejšiemu poklesu miery rizika chudoby u mužov ako u žien," konštatuje rezort práce.
Z hľadiska vekového rozdelenia najviac chudoba a sociálne vylúčenie ohrozuje deti. "Riziko chudoby detí súvisí predovšetkým s príjmovou situáciou rodín, a to najmä viacpočetných rodín, resp. domácností s deťmi. Z hľadiska globálneho hodnotenia je zrejmé, že dochádza k zmenám v štruktúre populácie v súvislosti s rizikom chudoby, a to v dôsledku zmien v príjmovej situácii obyvateľstva," priblížilo ministerstvo práce.
Podľa typu domácnosti ohrozuje chudoba najmä rodiny s tromi a viac deťmi, osamelých rodičov s najmenej jedným dieťaťom a jednotlivcov mladších ako 65 rokov.
Podľa zisťovania z roku 2015 bolo na Slovensku 7,4 % osôb v pretrvávajúcom riziku chudoby, pričom viac ohrozené boli ženy ako muži. "Na základe medzinárodného porovnania patrí Slovenská republika medzi krajiny EÚ s nižším podielom ľudí žijúcich v pretrvávajúcej chudobe. Dôležitú úlohu na Slovensku pri vymanení sa spod hranice rizika chudoby, resp. pretrvávajúcej chudoby, zohrávajú pracovné príjmy," uviedol rezort práce.
Na Slovensku pritom možno identifikovať niekoľko skupín, ktoré sú najviac ohrozené dlhodobejším zotrvávaním v chudobe. Z hľadiska typu domácnosti ide predovšetkým o neúplné rodiny s aspoň jedným dieťaťom a domácnosti jednotlivca. "Tieto patria medzi najviac ohrozené skupiny aj v prípade monitorovania rizika chudoby na každoročnej báze. Z viacdetných domácností pretrvávajúcemu riziku chudoby podľa zisťovania z roku 2015 čelilo 9 %. Dôležitým diferenciačným faktorom je vzdelanie, kde podľa očakávania výskyt dlhodobej chudoby vzrastá so znižujúcou sa úrovňou vzdelania," vyčíslilo ministerstvo.
Medzi osobami s primárnym a nižším sekundárnym vzdelaním vo veku 16 rokov a viac bolo 20 % osôb dlhodobo pod hranicou chudoby. "Pretrvávajúca chudoba je spojená aj s častejším subjektívnym konštatovaním zhoršeného zdravia, ako je tomu v celkovej populácii," dodal rezort práce.
Prvé štatistické zisťovanie sa na Slovensku zrealizovalo v roku 2005 a v súčasnosti sú prístupné úplné výsledky už z desiateho zisťovania z roku 2015. Za rok 2016 má MPSVR len čiastkové výsledky. Za minulý rok bol však pokles zaznamenaný v prípade závažnej materiálnej deprivácie občanov.
Zisťovanie za rok 2015 ukázalo, že najviac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálnym vylúčením boli neúplné rodiny s deťmi, viacpočetné rodiny s viac ako troma deťmi a v neposlednom rade aj jednotlivci.
Vývoj miery rizika chudoby je ovplyvnený sociálno-ekonomickou situáciou v krajine a následne vývojom príjmovej situácie v domácnostiach. "Pokles miery rizika chudoby zachytený v rokoch 2013 až 2015 bol spôsobený predovšetkým vyrovnávaním príjmovej nerovnosti práve u domácností v nízkych príjmových pásmach. Medziročne došlo k výraznejšiemu poklesu miery rizika chudoby u mužov ako u žien," konštatuje rezort práce.
Z hľadiska vekového rozdelenia najviac chudoba a sociálne vylúčenie ohrozuje deti. "Riziko chudoby detí súvisí predovšetkým s príjmovou situáciou rodín, a to najmä viacpočetných rodín, resp. domácností s deťmi. Z hľadiska globálneho hodnotenia je zrejmé, že dochádza k zmenám v štruktúre populácie v súvislosti s rizikom chudoby, a to v dôsledku zmien v príjmovej situácii obyvateľstva," priblížilo ministerstvo práce.
Podľa typu domácnosti ohrozuje chudoba najmä rodiny s tromi a viac deťmi, osamelých rodičov s najmenej jedným dieťaťom a jednotlivcov mladších ako 65 rokov.
Podľa zisťovania z roku 2015 bolo na Slovensku 7,4 % osôb v pretrvávajúcom riziku chudoby, pričom viac ohrozené boli ženy ako muži. "Na základe medzinárodného porovnania patrí Slovenská republika medzi krajiny EÚ s nižším podielom ľudí žijúcich v pretrvávajúcej chudobe. Dôležitú úlohu na Slovensku pri vymanení sa spod hranice rizika chudoby, resp. pretrvávajúcej chudoby, zohrávajú pracovné príjmy," uviedol rezort práce.
Na Slovensku pritom možno identifikovať niekoľko skupín, ktoré sú najviac ohrozené dlhodobejším zotrvávaním v chudobe. Z hľadiska typu domácnosti ide predovšetkým o neúplné rodiny s aspoň jedným dieťaťom a domácnosti jednotlivca. "Tieto patria medzi najviac ohrozené skupiny aj v prípade monitorovania rizika chudoby na každoročnej báze. Z viacdetných domácností pretrvávajúcemu riziku chudoby podľa zisťovania z roku 2015 čelilo 9 %. Dôležitým diferenciačným faktorom je vzdelanie, kde podľa očakávania výskyt dlhodobej chudoby vzrastá so znižujúcou sa úrovňou vzdelania," vyčíslilo ministerstvo.
Medzi osobami s primárnym a nižším sekundárnym vzdelaním vo veku 16 rokov a viac bolo 20 % osôb dlhodobo pod hranicou chudoby. "Pretrvávajúca chudoba je spojená aj s častejším subjektívnym konštatovaním zhoršeného zdravia, ako je tomu v celkovej populácii," dodal rezort práce.
