Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 má byť veľmi mierny, až kým v roku 2014 nedôjde k jeho čiastočnému upevneniu.
Autor TASR
Brusel 7. septembra (TASR) - Prognózy európskej ekonomiky, ktoré dnes zverejnila Európska komisia (EK), indikujú, že po poklese rastu zaznamenanom v druhom štvrťroku 2012 sa neočakáva oživenie pred koncom tohto roka. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 má byť veľmi mierny, až kým v roku 2014 nedôjde k jeho čiastočnému upevneniu.
K rastu by mal aj naďalej prispievať čistý vývoz. Očakáva sa, že domáci dopyt podľa prognózy zostane v roku 2013 slabý a zosilnie až v roku 2014, pretože ho oslabuje prebiehajúci proces znižovania zadlženosti v niektorých členských štátoch a prerozdeľovanie zdrojov medzi odvetviami.
Tento proces by mal poznamenať trh práce. Nezamestnanosť by podľa očakávaní mala v roku 2013 kulminovať tesne po 11 % v EÚ a pod 12 % v eurozóne, aj keď s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi.
Slovensko by sa na budúci rok malo ocitnúť na piatej priečke najvyššej nezamestnanosti (13,5 %), pričom absolútnymi rekordérmi v tejto oblasti zostanú Španieli (26,6 %) a Gréci (24 %). Vyššiu nezamestnanosť ako na Slovensku zaznamenajú ešte v Portugalsku (16,4 %) a Írsku (14,7 %).
Zatiaľ čo finančné náklady pre EÚ ako celok sú nízke, medzi jednotlivými členskými štátmi sa výrazne odlišujú. Vďaka nedávnym politickým rozhodnutiam sa uvoľnilo napätie, aj keď problémy v časti bankového sektora a slabé hospodárstvo budú pravdepodobne aj naďalej sťažovať poskytovanie úverov.
K hlavným hnacím silám inflácie spotrebiteľských cien v posledných štvrťrokoch naďalej patrilo zvyšovanie cien energie a nepriamych daní. Základné domáce cenové tlaky sú však potlačené a predpokladá sa, že počas roku 2013 priemerná inflácia v EÚ klesne pod 2 %. Odhady pre Slovensko hovoria o 1,9-% inflácii.
K rastu by mal aj naďalej prispievať čistý vývoz. Očakáva sa, že domáci dopyt podľa prognózy zostane v roku 2013 slabý a zosilnie až v roku 2014, pretože ho oslabuje prebiehajúci proces znižovania zadlženosti v niektorých členských štátoch a prerozdeľovanie zdrojov medzi odvetviami.
Tento proces by mal poznamenať trh práce. Nezamestnanosť by podľa očakávaní mala v roku 2013 kulminovať tesne po 11 % v EÚ a pod 12 % v eurozóne, aj keď s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi.
Slovensko by sa na budúci rok malo ocitnúť na piatej priečke najvyššej nezamestnanosti (13,5 %), pričom absolútnymi rekordérmi v tejto oblasti zostanú Španieli (26,6 %) a Gréci (24 %). Vyššiu nezamestnanosť ako na Slovensku zaznamenajú ešte v Portugalsku (16,4 %) a Írsku (14,7 %).
Zatiaľ čo finančné náklady pre EÚ ako celok sú nízke, medzi jednotlivými členskými štátmi sa výrazne odlišujú. Vďaka nedávnym politickým rozhodnutiam sa uvoľnilo napätie, aj keď problémy v časti bankového sektora a slabé hospodárstvo budú pravdepodobne aj naďalej sťažovať poskytovanie úverov.
K hlavným hnacím silám inflácie spotrebiteľských cien v posledných štvrťrokoch naďalej patrilo zvyšovanie cien energie a nepriamych daní. Základné domáce cenové tlaky sú však potlačené a predpokladá sa, že počas roku 2013 priemerná inflácia v EÚ klesne pod 2 %. Odhady pre Slovensko hovoria o 1,9-% inflácii.