Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Mihála je spôsob zvyšovania minimálnej mzdy potrebné zmeniť aj preto, že zo súčasného spôsobu profituje predovšetkým štát, až potom zamestnanec.
Autor TASR
Bratislava 16. mája (TASR) – Minimálna mzda na Slovensku by mala rásť na základe nového spôsobu výpočtu. Zabezpečilo by sa tak predvídateľné podnikateľské prostredie a zastavilo by sa každoročné "politické divadlo" pri zvyšovaní minimálneho zárobku. Presvedčení sú o tom nezaradení poslanci Jozef Mihál a Miroslav Beblavý, ktorí dnes predstavili nový model zvyšovania minimálnej mzdy.
Podstata ich návrhu stojí na troch pilieroch, a to na naviazaní minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) a odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy. "Strana Smer-SD každoročne vytĺka politický kapitál na tom, že zvyšuje minimálnu mzdu. Chceme, aby sa zo zvyšovania minimálnej mzdy stal transparentný proces, ktorý bude presne nastavený podľa toho, ako sa darí ekonomike, a nie podľa toho, koľko rokov je do parlamentných volieb," skonštatoval v správe pre médiá Beblavý.
Podľa Mihála je spôsob zvyšovania minimálnej mzdy potrebné zmeniť aj preto, že zo súčasného spôsobu profituje predovšetkým štát, až potom zamestnanec. "Premiér Robert Fico ohlásil zvýšenie minimálnej mzdy o 50 eur. Zabudol dodať, že čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 32 eur, náklady zamestnávateľa však stúpnu až o 77 eur," tvrdí Mihál s tým, že zo sumy, o ktorú sa zvýšia mzdové náklady, si viac ako polovicu "odhryzne" finančná správa, SP a zdravotná poisťovňa, a to spolu až 58 %.
Prijatím ich návrhu by podľa Mihála bola v roku 2018 hrubá minimálna mzda 456 eur, čistá minimálna mzda 413 eur a zamestnávatelia by pri minimálnej mzde mali mzdové náklady 571 eur. "Oproti roku 2017 by čistá minimálna mzda zamestnancov stúpla z 374 eur o 39 eur. Mzdové náklady zamestnávateľov by pri minimálnej mzde stúpli z 561 eur o 10 eur. Na porovnanie, prijatím návrhu premiéra Fica by sa v roku 2018 hrubá minimálna mzda síce zvýšila na 485 eur, ale čistá minimálna mzda zamestnancov by bola len 407 eur, pričom mzdové náklady zamestnávateľov by stúpli až na 639 eur," vypočítal Mihál.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa nového modelu by prenieslo ťarchu najmä na štátny rozpočet. "Premiér a minister financií sa radi chvália, že daňové a odvodové príjmy permanentne stúpajú, a preto je podľa nás len férové, aby sa časť týchto príjmov vrátila práve pracujúcim v podobe nižších daní a odvodov. Zvýšenie čistých príjmov zamestnancov s minimálnou mzdou nemôže byť dosahované len zvýšením mzdových nákladov, ale musí sa na ňom podieľať aj štát vhodnou daňovou a odvodovou politikou," dodal Mihál.
Podstata ich návrhu stojí na troch pilieroch, a to na naviazaní minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) a odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy. "Strana Smer-SD každoročne vytĺka politický kapitál na tom, že zvyšuje minimálnu mzdu. Chceme, aby sa zo zvyšovania minimálnej mzdy stal transparentný proces, ktorý bude presne nastavený podľa toho, ako sa darí ekonomike, a nie podľa toho, koľko rokov je do parlamentných volieb," skonštatoval v správe pre médiá Beblavý.
Podľa Mihála je spôsob zvyšovania minimálnej mzdy potrebné zmeniť aj preto, že zo súčasného spôsobu profituje predovšetkým štát, až potom zamestnanec. "Premiér Robert Fico ohlásil zvýšenie minimálnej mzdy o 50 eur. Zabudol dodať, že čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 32 eur, náklady zamestnávateľa však stúpnu až o 77 eur," tvrdí Mihál s tým, že zo sumy, o ktorú sa zvýšia mzdové náklady, si viac ako polovicu "odhryzne" finančná správa, SP a zdravotná poisťovňa, a to spolu až 58 %.
Prijatím ich návrhu by podľa Mihála bola v roku 2018 hrubá minimálna mzda 456 eur, čistá minimálna mzda 413 eur a zamestnávatelia by pri minimálnej mzde mali mzdové náklady 571 eur. "Oproti roku 2017 by čistá minimálna mzda zamestnancov stúpla z 374 eur o 39 eur. Mzdové náklady zamestnávateľov by pri minimálnej mzde stúpli z 561 eur o 10 eur. Na porovnanie, prijatím návrhu premiéra Fica by sa v roku 2018 hrubá minimálna mzda síce zvýšila na 485 eur, ale čistá minimálna mzda zamestnancov by bola len 407 eur, pričom mzdové náklady zamestnávateľov by stúpli až na 639 eur," vypočítal Mihál.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa nového modelu by prenieslo ťarchu najmä na štátny rozpočet. "Premiér a minister financií sa radi chvália, že daňové a odvodové príjmy permanentne stúpajú, a preto je podľa nás len férové, aby sa časť týchto príjmov vrátila práve pracujúcim v podobe nižších daní a odvodov. Zvýšenie čistých príjmov zamestnancov s minimálnou mzdou nemôže byť dosahované len zvýšením mzdových nákladov, ale musí sa na ňom podieľať aj štát vhodnou daňovou a odvodovou politikou," dodal Mihál.
