Zvolen 26. apríla (TASR) – Slovensku v najbližších mesiacoch hrozí pokračujúci rast cien vstupov, a tým aj znižovanie konkurenčnej schopnosti krajiny. Ďalšou rizikovou oblasťou je trh práce, keďže na Slovensku sú stále regióny, kde je dvojciferná nezamestnanosť, ale na druhej strane firmy nie sú schopné nájsť si zamestnancov. V rozhovore pre TASR to počas valného zhromaždenia banskobystrickej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) povedal predseda SOPK Peter Mihók.

„Veľkým rizikom je aj potravinová bezpečnosť. Začíname ju totiž riešiť až vtedy, keď sa rizikom stáva. My tomu však musíme vedieť prechádzať,“ konštatoval. „Slovensku v tomto smere chýba akási stratégia bezpečnosti základných segmentov spoločnosti, kde musíme povedať, čo musíme urobiť preto, aby sme prežili,“ zdôraznil.

Problémy v ekonomike sú podľa neho odrazom toho, čo sa deje v politike. Slovensko je totiž podľa neho názorovo veľmi rozdelenou krajinou, čo ekonomike vôbec nepomáha. „Vynakladáme oveľa viac energie na riešenie interných problémov. Ani samotná koalícia u nás nie je jednotná, keď bojuje medzi sebou, namiesto toho, aby riešila veci súvisiace z rozvojom ekonomiky,“ pripomenul.

Ďalším veľkým problémom na Slovensku je podľa neho problém generácií. „Seniori sa cítia oklamaní a podvedení. Mladá generácia sa zase cíti nedocenená a bez perspektívy,“ vymenoval. „Pokiaľ nie je v týchto základných otázkach spoločnosť zjednotená, tak sa nepohneme ďalej,“ dodal. Seniorom podľa neho musíme dať garancie, že spoločnosť je tu aj pre nich, pretože oni dali jej základ, a mladá generácia by tu mala vidieť svoju perspektívu. „Tu nemôže byť riešením to, že budeme mladým ľudom platiť, aby ostali študovať na Slovensku,“ uviedol. Spoločnosť totiž podľa Mihóka stratila kredibilitu a pokiaľ tu ona nebude, tieto otázky nie sme schopní vyriešiť.

Predseda SOPK sa dotkol aj problémov, ktoré aktuálne rieši globálna politika. Podľa neho sa napríklad rast cien a inflácie v ostatných rokoch iba naakumulovali. „Pandémia nového koronavírusu a vojna na Ukrajine tieto problémy iba akcelerovala,“ pripomenul.

„Globalizácia na jednej strane vyriešila mnohé nerovnosti, na strane druhej nové nerovnosti aj vytvorila,“ dodal. „Vytvorila napríklad silnú skupinu krajín, ktoré výrobky produkujú, a ďalšiu skupinu krajín, ktoré tieto výrobky kupujú. Problém nastal teraz, keď sa väzby v oblasti medzinárodného obchodu a v doprave narušili,“ uviedol. Preto podľa neho musíme aktuálne riešiť tie dosahy globalizácie, ktoré nám vytvorili nerovnováhu vo svetovej ekonomike. Malo by ísť o vytvorenie akýchsi regionálnych produkčných centier, ktoré budú riešiť základné otázky toho ktorého kontinentu či regiónu.

Čo sa týka Európy, tam podľa Mihóka výrazne absentuje európska kontinentálna politika, čo sa v končenom dôsledku odzrkadľuje aj na jej ekonomike. „My sme síce posunuli železnú oponu smerom na východ, ale nezjednotili sme Európu,“ povedal. Hlavná úloha, ktorá teraz pred európskymi politikmi stojí, je podľa neho nastolenie dôvery a spolupráce. „Musíme urobiť také opatrenia, ktoré nám zabezpečia, aby európska ekonomika mohla rovnocenne fungovať spolu s ostatnými ekonomikami. A keďže Európa má najväčšiu sociálnu záťaž zo všetkých veľkých ekonomík, musí pre udržanie sociálneho zmieru vyprodukovať oveľa viac ako inde,“ pripomenul.