Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor OTS
Ružomberok 19. mája (OTS) - „Matkám, ktoré sú na trhu práce u nás čoraz častejšie znevýhodňované, nepomôže ďalšie sprísňovanie Zákonníka práce, ale správne využitie prostriedkov z eurofondov na podporu ich zamestnania,“ vyhlásil europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH). Reagoval tak na fakt, že okruh Slovákov, ktorí sa pre vek a zdravie cítia pri zamestnávaní diskriminovaní najvýraznejšie z celej Európskej únie, sa v poslednom čase rozšíril o ženy s malými deťmi.
„Prax ukazuje, že mávať firmám pred očami prísnym Zákonníkom práce je ženám-matkám skôr na škodu. Ich zákonom nadiktovaná prísna pracovnoprávna ochrana z nich totiž robí balvany, ktoré si zamestnávatelia nechcú zavesiť na krk, a tým pôsobí kontraproduktívne, lebo ich zneatraktívňuje na trhu práce,“ vysvetľuje europoslanec. Mikolášik upozorňuje na skutočnosť, že dôsledky takého vývoja na seba nenechali dlho čakať a podľa údajov Štatistického úradu patria rodiny s deťmi na Slovensku medzi najohrozenejšie chudobou. Podľa neho však tieto rodiny nechcú skončiť v deravej sociálnej sieti odkázané na štátne dávky. „Naopak, chcú stáť na vlastných nohách, živiť sa prácou a odvádzať z nej štátu dane. Jediné, čo od neho potrebujú, aby neboli diskriminované kvôli rodičovstvu.“
Europoslanec si uvedomuje, že konkurenčný tlak u zamestnávateľov stavia v požiadavkach na uchádzačov na prvé miesto maximálny výkon a zároveň ich núti eliminovať prípadné organizačné problémy, ktoré so zamestnaním tehotných žien či žien po rodičovskej dovolenke možno očakávať. „Pre zamestnávateľa musí byť preto zamestnanie ženy-matky aj počas tehotenstva či starostlivosti o maloleté deti ekonomicky prínosné. A práve tu musí zasiahnuť štát a ponúknuť podnikateľom, ktoré pre ne vytvoria pracovné miesta, stimuly,“ navrhuje Mikolášik, ktorý pripomína, že Slovensko v nadchádzajúcom programovom období 2014-2020 dostane z eurofondov v operačnom programe Ľudské zdroje 2,038 miliardy eur, vrátane 72,18 miliónov eur na zamestnanosť mladých. “Ak z oficiálnych zdrojov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že mladé rodiny, a teda aj matky, patria medzi najohrozenejšie sociálne skupiny na trhu práce, verím, že vláda nevyhodí väčšinu daných zdrojov na vypracovanie štúdie o tom, kto tieto prostriedky potrebuje prioritne. Priorita na ich využitie sa zjavne núka sama.“
„Prax ukazuje, že mávať firmám pred očami prísnym Zákonníkom práce je ženám-matkám skôr na škodu. Ich zákonom nadiktovaná prísna pracovnoprávna ochrana z nich totiž robí balvany, ktoré si zamestnávatelia nechcú zavesiť na krk, a tým pôsobí kontraproduktívne, lebo ich zneatraktívňuje na trhu práce,“ vysvetľuje europoslanec. Mikolášik upozorňuje na skutočnosť, že dôsledky takého vývoja na seba nenechali dlho čakať a podľa údajov Štatistického úradu patria rodiny s deťmi na Slovensku medzi najohrozenejšie chudobou. Podľa neho však tieto rodiny nechcú skončiť v deravej sociálnej sieti odkázané na štátne dávky. „Naopak, chcú stáť na vlastných nohách, živiť sa prácou a odvádzať z nej štátu dane. Jediné, čo od neho potrebujú, aby neboli diskriminované kvôli rodičovstvu.“
Europoslanec si uvedomuje, že konkurenčný tlak u zamestnávateľov stavia v požiadavkach na uchádzačov na prvé miesto maximálny výkon a zároveň ich núti eliminovať prípadné organizačné problémy, ktoré so zamestnaním tehotných žien či žien po rodičovskej dovolenke možno očakávať. „Pre zamestnávateľa musí byť preto zamestnanie ženy-matky aj počas tehotenstva či starostlivosti o maloleté deti ekonomicky prínosné. A práve tu musí zasiahnuť štát a ponúknuť podnikateľom, ktoré pre ne vytvoria pracovné miesta, stimuly,“ navrhuje Mikolášik, ktorý pripomína, že Slovensko v nadchádzajúcom programovom období 2014-2020 dostane z eurofondov v operačnom programe Ľudské zdroje 2,038 miliardy eur, vrátane 72,18 miliónov eur na zamestnanosť mladých. “Ak z oficiálnych zdrojov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že mladé rodiny, a teda aj matky, patria medzi najohrozenejšie sociálne skupiny na trhu práce, verím, že vláda nevyhodí väčšinu daných zdrojov na vypracovanie štúdie o tom, kto tieto prostriedky potrebuje prioritne. Priorita na ich využitie sa zjavne núka sama.“
